júl, 2019

Filter
30jún - 7júlCelý deňLevočská púť - Levoča, Mariánska hora
6júlCelý deňPRAVIDELNÁ MESAČNÁ PEŠIA PÚŤ BRATISLAVSKÁ KALVÁRIA – KAČIN - MARIANKA
6júlCelý deňFatimská sobota - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
6júlCelý deňFatimská sobota – Rajecká Lesná – Frivald
6júlCelý deňFatimská sobota – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
7júlCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
7júlCelý deňPúť k úcte sv. Cyrila a Metoda na Mechovičku - Rajčany - farnosť Nadlice
10júl - 14Celý deň333. škapuliarska púť - Kostol sv . Kataríny Alexandrijskej, Topoľčianky
11júlCelý deň22. Celoslovenská púť kresťanských seniorov Slovenska - Levoča, Mariánska hora
13júlCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
13júlCelý deňPúť rómskych rodín – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
14júlCelý deňPúť onkologicky chorých, trpiacich, vozíčkárov a starých ľudí – Pozba – Studnička, farnosť Beša
15júl - 21Celý deňPúť Prešov - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - Mariánska diecézna svätyňa
15júlCelý deňPúť do Turzovky s o. Montfortom Okaa – Turzovka – Hora Živčáková
16júl - 21Celý deňArcidiecézna púť - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - mariánska diecézna svätyňa
17júl - 21Celý deňPúť na Skalke - Diecézna svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika, Skalka pri Trenčíne
20júl - 21Celý deňPúť k Panne Márii Karmelskej - Kostol sv. Mikuláša, Domaniža
25júlCelý deňSv. Anna – malá púť – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
27júl - 28Celý deň10. ročník diecéznej púte starých rodičov k sv. Joachimovi a Anne - Lednické Rovne
28júlCelý deňPúť k sv. Anne – Rajecká Lesná – Frivald
29júlCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice

BANSKÁ ŠTIAVNICA – Kalvária

Patrocínium:
Hlavné púte:
Kalvárska púť – Sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra, resp. najbližšia nedeľa k tomuto dňu
Kontakt:
Rímskokatolícka Cirkev, Ul. Antona Pécha 2, 969 01 Banská Štiavnica
telefón:
webová stránka: http://www.kalvaria.org/
e-mail: kalvaria@kalvaria.org
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Banskoštiavnická kalvária (1744 – 1751)
Banská Štiavnica patrila od polovice 18. storočia medzi najväčšie a najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorského kráľovstva. Štiavnické baníctvo prežívalo svoj zlatý vek. Priaznivé ekonomické pomery umožnili nebývalý kultúrny rozvoj mesta a premeny jeho vonkajšej podoby vrátane vzniku nových umeleckých hodnôt. Jednou z nich bola výstavba jedinečnej Kalvárie.
Tento pôsobivý barokový sakrálny celok a neprehliadnuteľná krajinná dominanta, sa zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Dokonale premyslenou súhrou architektúry, diel sochárstva, maliarstva a umeleckého remesla v jednote s prírodným prostredím doslova vtiahne návštevníkov do deja, ktorý zhmotňuje – do príbehu Ježišovej poslednej cesty.

Z histórie…
Iniciátorom vybudovania Banskoštiavnickej kalvárie bol páter František Perger  (1700 – 1771) z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). S nevšedným zápalom získaval banskoštiavnickú verejnosť pre svoju myšlienku vybudovať na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) Kalváriu. Podarilo sa mu pre túto veľkolepú myšlienku nadchnúť obyvateľov i samotných predstaviteľov Banskej Štiavnice, ktorá prevzala nad stavbou svoj patronát. 22. mája došlo i k schváleniu celého projektu zo strany cirkvi. Tak sa stalo, že 14. septembra mohol byť položený základný kameň Horného kostola, ktorý bol i prvou stavbou. Celý projekt a všetky práce prebiehali pod priamym vedením pátra Františka Pergera. Pracovali tu miestni murári, tesári, kamenári, ale aj drevorezbári či maliari.  Presne o sedem rokov od začatia prác, 14. septembra 1751, bol celý komplex dokončený a slávnostne vysvätený.
Hoci Kalvária vznikala v čase vrcholiaceho baroka, architektúra jej stavieb je striedma a dekoratívnosť umiernená, čo pútnikovi umožňuje, aby sa sústredil na intenzívne vnútorné prežívanie pašiového deja. Silu výpovede umocňovalo realistické stvárnenie výjavov v podobe veľkorozmerných reliéfov a dramaticky vystupňovala záverečná scéna Ukrižovania, vytvorená zo sôch v životnej veľkosti s figurálnymi maľbami v pozadí.
Komplex sakrálnych objektov na strmom kopci Scharffenberg bol vybudovaný z darov bohatých ťažiarov, hodnostárov i jednoduchých baníckych rodín. Donátorov pripomínajú erby na priečeliach jednotlivých  zastavení. V nepokojných časoch tureckých výbojov stála na Scharffenbergu vartovka, ktorá dávala výstrahu pred blížiacim sa nepriateľom.

Hlavné miľníky Kalvárie
– 19. november 1649 – začiatok pôsobenia jezuitskej misii v meste
– 13. marec 1744 – magistrát súhlasil s návrhom pátra Františka Pergera SJ. o rozšírenie komplexu Kalvárie a poskytol mu aj prvú finančnú podporu vo výške 300 zlatých.
– 22. máj 1744 – Perger požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. V tom čase bol ostrihomským arcibiskupom (sídliacim v Trnave) Imrich Esterházy (1725-1745).
– 13. august 1744 – Arcibiskup prijal dobrý plán, prišlo aj cirkevné schválenie.
Medzitým však P. Perger zhromažďoval materiál i peniaze. Mesto pomáhalo záprahmi aj ľuďmi, ale do práce sa hlásili aj veriaci v skupinkách i jednotlivo. Začala úprava terénu a dovoz materiálu na vrch.
– 14. september roku 1744 – základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Prvou stavbou bol “Horný kostol”.
– 14. september 1745 – Horný kostol bol požehnaný a uskutočnila sa v ňom prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Z poverenia generálneho vikára, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv. omšu slúžil banskoštiavnický superior P. jezuitov Filip Pez. Slovenskú kázeň povedal Michal Hučekovič, farár z Chrenovca a nemecky kázal Juraj J. Herczeg, farár z Handlovej.
– r. 1746 – začatie procesií na Kalvárii
– r. 1751- Na sviatok Najsvätejšej Trojice prišli na Kalváriu aj vzácni hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský. Vykonali spoločnú poklonu v Hornom kostole.
– r. 1748 – P. František Perger S. J., pôvodca a ideový autor tohto nevšedného a bohumilého diela, pred dostavbou kalvárie, napísal a vydal slovensky písanú knihu o kalvárii. V knihe uviedol poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v čnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi.
– 13. september 1751 – slávnostná posviacka celej kalvárie.
– r. 1894 – boli niektoré kaplnky opravené a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom J. Krausem z Banskej Štiavnice.
– r. 1945 – Pri prechode vojenského frontu boli spôsobené mnohé škody.
– r. 1948 – boli púte štátom “regulované” a obmedzované. Skupiny veriacich však prichádzali aj mimo pútnických dní, aby tu v Božej prírode čerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upevňovali svoju vieru i nádej…
– r. 1978 – 1981 – sa uskutočnila obnova financovaná zo štátnych prostriedkov, pričom väčšinu prác dobrovoľne vykonali veriaci z Banskej Štiavnice aj širšieho okolia pod vedením miestneho dekana Karola Benovica, SVD. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, na ich súčasné miesto.

Zo súčasnosti…
Stav v akom sa nachádzala Banskoštiavnická kalvária v polovici prvej dekády 21. storočia odzrkadľoval nedostatočný záujem verejnosti o osud jednej z našich najvzácnejších barokových pamiatok. Kalváriu nielenže poznačil zub času, ale stala sa aj obeťou ľudskej ľahostajnosti a zloby. Časť jej výtvarnej výzdoby a mobiliáru bola rozkradnutá, iná sa stala terčom vandalov. Bilancia strát kultúrnohistorickej hodnoty Kalvárie v období 1989-2004 je nevyčísliteľná. Úsilím miestnych aktivistov sa  ju začiatkom roka 2007 podarilo zapísať do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Tento fakt sa mal stať nielen mementom, ale najmä impulzom, aby sa zabránilo ďalšej devastácii Kalvárie, aby sa podnikli  kroky na jej obnovu a na záchranu najohrozenejších originálnych častí.
Po poslednom ničivom ataku vandalov na jar 2004 sa originálne prvky výtvarnej výzdoby Kalvárie (drevené reliéfy a sochy) síce postupne premiestňovali do bezpečia, ale nejestvovala nijaká ucelená koncepcia ich ochrany a vhodnej prezentácie. To sa stalo hlavným podnetom na usporiadanie výstavy Kalvária v azyle vo výstavných priestoroch Slovenského banského múzea na Starom zámku. Výstava ponúka jedinečnú možnosť spoznať kompletnú kolekciu drevených reliéfov z kaplniek Kalvárie a drevené sochy z Horného kostola. Diela sú pripisované dielni Dionýza Stanettiho (1710 – 1767), významného barokového sochára, usadeného v Kremnici. Kaplnky a kostoly Kalvárie boli síce presunutím originálnych reliéfov a plastík ochudobnené o svoj pôvodný mobiliár, ale je to nevyhnutná daň za jeho uchovanie.
Obnovu, ochranu a znovuoživenie Banskoštiavnickej kalvárie zabezpečuje od začiatku roku 2008 občianske združenie Kalvársky fond, ktoré po viac ako polstoročí nadviazalo na záslužnú činnosť rovnomenného spolku, pôsobiaceho od vzniku Kalvárie až do nástupu komunistického režimu.

Kaplnky a kostoly
Banskoštiavnická kalvária svojou koncepciou prekračuje rámec zaužívaných stvárnení Krížovej cesty v podobe štrnástich zastavení. Štruktúrou, priestorovým rozložením aj charakterom zobrazených výjavov symbolizuje posolstvo dejín spásy originálne, veľkoryso a na vysokej umeleckej úrovni. Pašiový príbeh sa vďaka tomu dramatizuje až do scénickej polohy, umocnenej zasadením do reálnej krajiny. Architektonický komplex tvorí 17 zastavení, ďalej tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob, jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca.
Každá z kaplniek predstavuje prostredníctvom umelecky spracovaných drevených reliéfov s typickou barokovou teatrálnosťou jeden z kľúčových okamihov Ježišovho umučenia či udalosti  z jeho života.
Zvláštne usporiadanie kaplniek je neobvyklé. Bežne známe kalvárie majú štrnásť zastavení, začínajú odsúdením Krista pred Pilátom a končia Božím hrobom.  Banskoštiavnická kalvária má viac a inú skladbu zastavení.  Začína už v Nazarete, odkiaľ Ježiš odchádza, aby verejne začal svoje dielo vykúpenia. Táto výnimočnosť Kalvárie spolu s jej citlivým súladom s prírodným prostredím bola a stále je príčinou  jej vyhľadávania medzi pútnikmi, ale i bežnými návštevníkmi mesta.
Prvé tri kaplnky sa volajú aj prípravné. Miesto, kde sa dnes nachádzajú nebolo ich pôvodné. Nachádzali sa o mnoho desiatok metrov nižšie, ale po rozrastení mestskej zástavby, zanikali medzi obytnými budovami. Preto boli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia premiestnené na svoje terajšie miesto. Od dolného kostola potom cesta pokračuje k siedmej kaplnke a vedie k strednému kostolu – Svätým schodom – kde sa serpentínové cestičky rozdvojujú.
Po  ľavej strane sú kaplnky zachytávajúce posledné udalosti Ježišovho odsúdenia a umučenia a  vrcholia v Hornom kostole s výjavom jeho ukrižovania.
So súhlasom Rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici prevzaté zo stránky http://www.kalvaria.org/historia-kalvarie/

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry