máj, 2018

Filter
5májCelý deňDiecézna fatimská sobota - Obišovce - Diecézne sanktuárium
5májCelý deňFatimská sobota s otcom biskupom Tomášom – Rajecká Lesná – Frivald
5májCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
5májCelý deňFatimská sobota– Hora Zvir, Litmanová
5májCelý deňPRAVIDELNÁ MESAČNÁ PEŠIA PÚŤ BRATISLAVSKÁ KALVÁRIA – KAČIN - MARIANKA
5májCelý deňFatimská sobota – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
5májCelý deňPúť matiek – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
6májCelý deňPúť motorkárov (otvorenie sezóny) – Pozba – Studnička, farnosť Beša
6májCelý deňPúť k milostivému obrazu Panny Márie - Báč, Farský kostol sv. Antona Paduánskeho
6májCelý deňMalá púť – Hora Zvir, Litmanová
7máj - 8Celý deňJarná púť – Turzovka – Hora Živčáková
9májCelý deňPúť seniorov - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
10máj - 20Celý deňTuríčna novéna - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - Mariánska diecézna svätyňa
10májCelý deňPÚŤ CIRKEVNÝCH SKÔL ŽILINSKEJ DIECÉZY – Turzovka – Hora Živčáková
11máj - 13Celý deň77. Púť radosti - Vysoká nad Uhom, Domček Anky Kolesárovej
12májCelý deňPúť z príležitosti 303. výročia krvavého slzenia milostivého obrazu Panny Márie - Báč, Farský kostol sv. Antona Paduánskeho
12májCelý deňArcidiecézna púť detí – Obišovce, Diecézne sanktuárium
12májCelý deňPúť hasičov (6. ročník) - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
12májCelý deňMisijná púť detí – Rajecká Lesná – Frivald
12májCelý deňPúť na počesť Plačúcej Panny Márie Lasalettskej - Chrenovec Brusno
12májCelý deňMisijná púť detí - Levoča - Mariánska hora
13májCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
13májCelý deňPúť matiek - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
17máj - 20Celý deňKultúrno-duchovný festival - Spišská Kapitula, Sivá brada - Spišský Jeruzalem
19májCelý deňTradičná národná púť – Hora Butkov – Ladce
26máj - 27Celý deňPúť k Najsvätejšej Trojici – Rajecká Lesná – Frivald
26májCelý deňMisijná púť detí - Marianka
26májCelý deňPúť ku Guadalupskej Panne Márii – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
26májCelý deňPúť detí predškolského veku - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
26májCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice
27májCelý deňMisijná púť detí - Marianka
27májCelý deňMariánska púť k Loretánskej Panne Márii - Trnava - Modranka
30májCelý deňPútnická sv. omša k bl. Zdenke Schelingovej - Trnava, Kaplnka Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža

OBIŠOVCE

Patrocínium:
Hlavná púť:
Kontakt:
Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Obišovce, 044 81 Obišovce 159
Telefón: 055 / 381 26 24
webová stránka:
www.farnostobisovce.sk
e
mail: ruzencova@farnostobisovce.sk
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

S existenciou pútnického miesta v Obišovciach sa spája veľmi veľa legiend a teórií. Podľa jednej legendy sa obraz Panny Márie dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Údajne ho tam priniesli anjeli a zavesili ho na nejakom strome, kde na pamiatku tejto udalosti postavili neskôr kostol. Iná legenda hovorí, že obraz je kópiou plačúcej Madony v Klokočove. Z historických dokladov vyplýva, že mariánska úcta sa v Obišovciach začala šíriť pod vplyvom prešovských františkánov bezpečne až po roku 1769, keď kostol získal mariánske patrocínium. Zväčšenie a rozšírenie tejto úcty a pomalé vznikanie pútnického miesta nastalo pravdepodobne až niekedy po roku 1774.

Obraz Panny Márie
Pôvod Milostivého obrazu Panny Márie podľa histórie
Ďalší zdroj poznatkov o pôvode obrazu sa nachádza v histórii, ktorá nám ponúka niekoľko verzií. Podľa najstaršej sa milostivý obraz Panny Márie nachádza v Obišovciach zásluhou rodu Mariassovcov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj náboženského života medzi svojimi poddanými. Obišovce sa dostali do ich vlastníctva v 14. storočí. Sídlo rodu bolo v Drienove, no neskôr bývali aj v kaštieli, ktorý postavili v Obišovciach. Z kaštieľa mali výhľad na celú toryskú dolinu v ktorej sa nachádzalo ich panstvo. Samotné meno rodu Mariassy naznačuje veľkú mariánsku úctu v tomto rode. Jeden člen rodu s pomerne malým počtom vojakov premohol nepriateľov niekedy v prvej polovici 14. storočia. Milostivý obraz Panny Márie bol na bojovej zástave. Nepriateľské vojská, keď videli túto zástavu, dali sa na útek s pokrikom: „Idú mariánske pluky!“(Toth Sándor: Šarišské hrady). Ak je obraz v chráme totožný s obrazom na bojovej zástave, vysvetľovalo by to ranu na tvári Panny Márie, ktorá mohla byť utŕžená v niektorom z bojov. Aj krvavé stopy na obraze, ktoré sú pozostatkami krvi prelievanej v bojoch. Vyžadovalo by si to však hlbšie a dôslednejšie skúmanie, ktoré by určite bolo veľmi zaujímavé a prinieslo by viac svetla do histórie, ktorá je zahalená rúškom tajomstva. Podľa tejto verzie, by bol počiatok Mariánskej úcty položený do 14. storočia. V ďalšej verzii sa pôvod milostivého obrazu viaže tiež s blízkou obcou Drienov. V minulosti Obišovce jurisdikčne patrili pod správu Drienova. V jeho farskom kostole sa tento obraz nachádzal. Na prelome 16. a 17. storočia, keď sa šíril kalvinizmus na našom území, kalvíni sa zmocnili obce Drienov a povyhadzovali všetky predmety a symboly s mariánskou tematikou. Pri vyhadzovaní mariánskeho obrazu, bol obraz bezcitne zasiahnutý bičom, čím sa vysvetľuje aj pôvod rany, a krvavé kropaje na tvári Panny Márie. Zbožní veriaci však obraz zachránili a zaniesli do blízkych Obišoviec na vŕšok Putnok. Nie je známe, či kaplnka na vŕšku už stála, alebo ju rýchlo postavili a umiestnili do nej obraz. Neskôr sa uvažovalo o vrátení obrazu späť do Drienova, no veriaci ľud rozhodol, že ostane na vŕšku, kde sa neskôr vybudoval mariánsky chrám, od počiatku vyhľadávané pútnické miesto. Niekoľko mramorových tabuliek na stene kostola pri obraze svedčí o vypočutí prosieb ľudí na príhovor Panny Márie. Podobnosť s obrazom Panny Márie v Trnave sa vysvetľuje v súvislosti s rodom Mariassy. Niektorý člen spomínanej rodiny dal vyhotoviť kópiu obrazu podľa obrazu Panny Márie (z 12. stor. dokonca z 9.stor.) v chráme sv. Alexie a sv. Bonifáca v Ríme. Obraz Panny Márie v Trnave je údajne tiež práve kópiou tohto obrazu. Podobnosť s obrazom krv plačúcej Madony v Klokočove (dnes pri Zemplínskej Šírave). Predpokladá sa, že úcta ku Klokočovskej Panne Márii bola známa až začiatkom 17. storočia. Vzdialenosť medzi týmito pútnickými miestami nie je veľká cca 70 – 90 km. Neznámy maliar na už jestvujúci obraz vraj v 17. stor. namaľoval krvavé slzy kvôli zväčšeniu úcty Panny Márie.

Pôvod Milostivého obrazu Panny Márie podľa legendy
Úcta k obrazu siaha do dávnej minulosti a preto jej pôvod je ťažko presne historicky dokázateľný. Jedným zo zdrojov poznatkov je ľudová tradícia, ktorá v sebe stále obsahuje zrnko pravdy. Táto skutočnosť nič neuberá na úcte k Panne Márii, ktorá pretrváva do súčasnosti. Traduje sa legenda o obraze Panny Márie, v ktorej sa hovorí: Milostivý obraz Panny Márie sa dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnowa a zjavoval sa na lipe, ktorá rástla na kopci menom „Putnok“- Z lipy údajne vyžarovalo prenikavé svetlo, ktoré bolo viditeľné zo širokého okolia. Keď sa to obyvatelia Tarnowa dopočuli, rozhodli sa obraz si vziať späť. Naložili obraz na voz. Keď bol obraz naložený a chceli odísť, voz sa z miesta nepohol. Preto do voza zapriahli tri páry koní. Keďže ani to nepomohlo, pohonič v snahe pophnať kone, šľahol bičom a zasiahol obraz Panny Márie po tvári. Na obraze sa objavili krvavé slzy. Ľudia pochopili, že Panna Mária si svoje miesto vyvolila práve tu, v Obišovciach. Na tomto mieste bol postavený gotický pútnický kostol a ľudia si začali miesto uctievať každoročnou púťou.

Kostol v Obišovciach sa stal diecéznym sanktuáriom
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil dňa 1. októbra 2011 počas odpustovej slávnosti v Obišovciach mariánsky pútnicky chrám Ružencovej Panny Márie za diecézne sanktuárium. Pre udelenie titulu sa košický arcibiskup metropolita Bernard Bober rozhodol kvôli obľúbenosti tohto pútnického miesta medzi veriacimi. Do Obišoviec radi putujú veriaci z Abova, Šariša, Zemplína ale aj ďalších častí Slovenska. „Tento kostol a táto lokalita dostáva udelením titulu vyšší honor a bude pozývať v ďalšom období ľudí, aby ešte viac vo svojom živote prehĺbili svoj duchovný život a vzťah, nielen k Pánu Bohu, ale aj medzi sebou,“- doplnil arcibiskup. Tradícia putovania do Obišoviec má korene už v začiatkoch 18. storočia. V súčasnosti sem prichádzajú veriaci v priebehu celého roka a to nielen na púte, ale aj na pravidelné fatimské soboty a odpustové slávnosti. Rektor kostola Juraj Valluš vníma udelenie titulu ako veľké zadosťučinenie všetkým veriacim z farnosti Obišovce, ktorí sa usilujú pripraviť také prostredie pre pútnikov, aby skutočne našli to, čo tam hľadajú. Je to súčasne aj povzbudenie do jeho ďalšej kňazskej služby. “Keď tu človek vidí pútnikov, ktorí sem prichádzajú, aj starých, chorých, na vozíčkoch či s barlami, ako trpezlivo znášajú častokrát aj nepohodu, z toho vyplýva, že človek naozaj hľadá. Hľadá tu, na tomto mieste, duchovnú stravu. A aby ju tu získal, je ochotný urobiť všetko.“ Dvojdňová slávnosť v Obišovciach ponúka tisíckam veriacich, ktorí sem prichádzajú, bohatý duchovný program, ktorý končí v nedeľu slávnostnou svätou omšou. Slávnostnú svätú omšu 2. októbra 2011 celebroval biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom. Vo svojej homílii vychádzal z textu evanjelia, ktoré hovorí Ježišovými slovami, kto je môj brat, kto je moja sestra. Že je to každý, kto plní vôľu otca. A taktiež zo slov sv. Pavla, ktorý nás usmerňuje, aby sme sa navzájom za seba modlili a navzájom si pomáhali. Biskup Stanislav pripomenul aj slová Svätého Otca, ktoré adresoval mládeži na nedávnej návšteve Nemecka, keď im rozprával o svätosti. “Svätosť to je taký normálny spôsob života, keď žijeme v milosti Božej a usilujeme sa konať to, čo nám je uložené. Zároveň však nám Svätý Otec povedal, že okrem Panny Márie nie je takého človeka, ktorý by nepoznal hriech. Ale Ježiša ani tak veľmi nezaujíma, koľkokrát sme padli, ale koľkokrát sme vstali. A tak aj keď naše vzťahy sú poznačené nejakými pádmi a nezrovnalosťami, môže sa to zmeniť. Buďme naozaj tými, ktorí rozumejú, čo je to konať Otcovu vôľu, a zároveň cíťme, že sme členmi jednej rodiny, ktorej členovia sa za seba modlia a si pomáhajú.”
Mária Čigášová
Text bol so súhlasom Rímskokatolíckeho farského úradu v Obišovciach prevzatý zo stránky http://www.obisovce.sk/fara/ 

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry