jún, 2017

Filter
3júnCelý deňFatimská sobota – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
3júnCelý deňFatimská sobota – Nitra – Kalvária
9júnCelý deňNoc kostolov – Nitra
9júnCelý deňNoc kostolov – Skalka nad Váhom – Kláštor benediktínov na Veľkej Skalke
9júnCelý deňNoc kostolov – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
9jún1:00- 1:00Noc kostolov – Zoborský Kláštor
10júnCelý deňVečer milosrdenstva – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
19jún - 25Celý deňSympózium ORA et ARS – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
24jún - 25Celý deňFestival mládeže – Pozba – Studnička, farnosť Beša
24júnCelý deňPúť prvoprijímajúcich detí a rodičov – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
25júnCelý deňPúť ozbrojených síl a ozbrojených zborov, hasičov a zdravotníkov – Pozba – Studnička, farnosť Beša

HRONSKÝ BEŇADIK

Patrocínium:
Hlavné púte:
V nedeľu najbližšiu k sviatku sv. Jozefa, ženícha Panny Márie – 19.marca
Prvú májovú sobotu v kaplnke na Háji, z vďačnosti za ukončenie moru v Tekovskej župe
Na sviatok Zoslania Ducha Svätého
Na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Na sviatok Krista Kráľa
Kontakt: Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť Hronský Beňadik, Pod kláštorom 1, 966 53 Hronský Beňadik
telefón: +421 45 689 31 98
webová stránka: www.farnosthronskybenadik.webnode.sk
e-mail:
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Kláštor Hronský Beňadik
Hovoria o ňom, že je to Perla Pohronia a to vďaka kráse starého benediktínskeho gotického chrámu.
Na mieste dnešného kostola bola prvá románska bazilika postavená v 11. storočí. Bola vystavená v roku 1075. Jej základy boli objavené pri reštauračných prácach v 19. storočí.
Dnešnú trojloďovú stavbu postavili v rokoch 1346 -1375. V súčasnosti patrí kláštorný kostol k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku.
V súčasnosti je farnosť spravovaná rehoľou pallotínov, je stále živým miestom konania pútí, pravidelných bohoslužieb, modlitieb, táborov a tiež duchovných cvičení.

História kláštora
Archeologické výskumy dokázali, že už v období Veľkej Moravy sídlili na tomto mieste vyspelé slovanské kmene. Ešte pred príchodom mníchov osídlili toto skalné bralo nad údolím Hrona pôvodní slovanskí obyvatelia.

V rokoch 1063 – 1074 vládol v Ostrihome uhorský kráľ Šalamún a v Nitre, ktorá bola sídlom údelného vojvodstva, vojvoda Gejza, Šalamúnov bratranec, ktorý sa neskôr stal kráľom. Gejza viedol so Šalamúnom urputný boj o zachovanie údelu. Na Gejzovej strane stála aj pápežská kúria a uhorskí biskupi. Je pochopiteľné, že podporoval usadenie benediktínov na svojom území nitrianskeho vojvodstva. V roku 1074 Gejza zvíťazil nad Šalamúnom a s podporou byzantského cisára získal moc nad väčšou časťou krajiny. Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannolhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že aj on založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už oddávna nazývané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase. Spájali sa tu dve cesty: zo západu a z južného Slovenska, a pokračovali ďalej na Zvolen a na východ Dalo by sa povedať, že ten, kto kontroloval túto trasu, vedel veľmi dobre, čo sa deje v jeho krajine. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto. Na skalnatom brale nad riekou Hron vyrastal od X. storočia mohutný kláštorný komplex. Podľa archeologických nálezov bolo miesto osídľované nepretržite od mladšej doby kamennej.

Je veľmi pravdepodobné, že kláštor existoval už pred rokom 1075. Zakladajúca listina datovaná týmto rokom je súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Na jeho význam poukazuje aj listina z roku 1209, ktorou pápež Inocent III. potvrdil jeho majetky. Dôležitosť kláštora vyplývala aj z jeho pôsobenia ako hodnoverného miesta, ktoré v živote feudálnej spoločnosti zohrávalo nezastupiteľnú úlohu. Vydávali sa tu všetky druhy písomností, overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravoval archív, deponovali cennosti. Svoje písomnosti tu archivovala aj okolitá šľachta. Je zrejmé, že takéto činnosti museli vykonávať primerane školení členovia rádu, pôsobiaci i mimo múrov kláštora v širšom okolí. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu.

Vojnové udalosti v Uhorsku po moháčskej porážke a následné ohrozenie Turkami sa stalo osudným pre ďalší vývoj kláštora. Rozpustili kláštornú komunitu, v prvej polovici 16.storočia kláštor zanikol a vyrástla z neho mohutná renesančná pevnosť. Z tohto obdobia poznáme i posledných volených opátov. Po nich panovník menoval iba gubernátorov. Majetky kláštora prešli do správy ostrihomskej kapituly. Kláštor bol vojenskou pevnosťou a  pod jeho hradbami sa veľakrát odohrala vojenská akcia. Turci v roku 1599 mesto spustošili a vypálili. Kláštor zotrval ako pevnosť až do konca tureckých nájazdov.

V roku 1881 vypukol v meste požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu. Ten bol až do roku 1889 opravovaný. V roku 1929 prišli do Beňadika saleziáni. V roku 1951 tu boli internované rehoľné sestry z Kongregácie Božského Vykupiteľa. V roku 1990 zomrel farár Jozef Páleník a po jeho smrti sa opäť vrátili saleziáni. V roku 1999 na miesto saleziánov nastúpila Spoločnosť katolíckeho apoštolátu – pallotíni. Od roku 2015 bol menovaný za farára Mons. František Kapusňák, SF.

Relikvia Kristovej Krvi
Veriaci putujú do Hronského Beňadiku, aby našli pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka Relikvii Kristovej Krvi. Relikviou je kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej Krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi a ten za dôstojné miesto uloženia relikvie uznal Hronský Beňadik. V súčasnosti sa relikvia nachádza v kaplnke Božskej Krvi.

História kláštora
O vzniku tohto starého kláštora hovorí stará legenda. Podľa nej sa kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch na divokú zver, stretol s istým človekom. Niektoré pramene hovoria, že to bol jeho príbuzný Šalamún, iné, že sa mu len podobal. Kráľ Gejza bol týmto stretnutím taký dojatý, že založil na tomto mieste benediktínsky kláštor a hneď ho aj obdaroval značným majetkom. Tak hovorí legenda, ale skutočné dejiny sú trochu iné. To, čo sa s legendou zhoduje, sú dve mená: Gejza a Šalamún. Ich dejiny sú spletené aj s dejinami kláštora. Obaja bojovali medzi sebou o vládu nad kráľovstvom. Šalamúnovi v tom čase patrila západná časť kráľovstva s hradmi Mošon a Bratislava. Nad ostatnými časťami panoval Gejza I. Nebojovali medzi sebou len mečom, ale aj zápasili, kto z nich lepšie spravoval svoje majetky. Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannonhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita kláštora. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už od dávna zvané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase. Spájali sa tu dve cesty: zo západu a z južného Slovenska, a pokračovali ďalej na Zvolen a na východ. Dalo by sa povedať, že ten, kto kontroloval túto trasu, vedel veľmi dobre, čo sa deje v jeho krajine. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto. Predpokladá sa, že kláštor existoval už v roku 1075. Dôkazom toho môže byť zakladajúca listina – súpis majetkových práv už existujúceho kláštora, datovaná na tento rok. Majetok kláštora celý čas rástol vďaka novým donáciám a tiež poplatkom z mýta či zo splavu Hronom. Majetky opátstva boli časom veľmi rozsiahle. Potvrdzuje to listina z 1209 roku vydaná pápežom Inocentom III. O dôležitosti tohto miesta hovorí skutočnosť, že kláštor bol úradným miestom. Tu ľudia mohli overovať listiny, deponovať cennosti. Okrem toho sa tu vydávali knihy, riešili majetkové spory. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu. Do ďalších dejín kláštora zasiahli vojnové udalosti, ktoré sa odohrali pri ohrození Turkami. V 16. storočí bola rehoľná komunita prepustená, kláštor sa stal vojenskou pevnosťou a majetky postupne prešli pod krídla ostrihomskej kapituly. Veľakrát sa pod hradbami kláštora odohrala vojenská akcia. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska. V roku 1970 bolo opátstvo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
Literatúra:
Ján Štibrányi: Benediktínsky kláštor a kostol v knihe Hronský Beňadik
B.K. Puškárová: Pamiatkársky výskum v Hronskom Beňadiku
Henrieta Moravčíková a kolektív: Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart Bratislava, 2005
Vladimír Segeš a kolektív: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. SPN Bratislava, 2003
Alojz Struhár: Geometrická harmónia historickej architektúry na Slovensku. Pallas Bratislava, 1977

História relikvie
Počas príležitosti posvätenia kostola v roku 1483 opátstvo dostalo od kráľa Mateja I. cenný dar: relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi. Mala to byť časť šatky svätej Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste). Matej I. dostal pravdepodobne túto relikviu od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Od tohto času sa úcta k Božskej Krvi začala rozširovať po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom ale aj svetskou vrchnosťou. Opáti sa rozhodli, že z interiéru kostola vytriedia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku. Posvätil ju nitriansky biskup Gregor 26. marca 1489. Kaplnka dostala aj nový oltár (1510), ktorý je v súčasnosti v Ostrihome.
V 1. polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay (1829), ktorý zobral relikviu so sebou. Dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa tiež o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná. Hovorí o tom nápis na zadnej strane monštrancie.

Legenda
(texty pochádzajú brožúrky „Úcta Svätej Krvi Kristovej“, Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1925)
Pred dávnymi storočiami v úpätí španielskych ľadovcov dojemná povesť sa začala rozširovať, ktorá sa potom, ako vôňa kvetov na krídlach vetra, rozniesla aj po Francúzku a Anglicku. Na rozdriapaných, vyšedivených pergamenoch čítame túto legendu: Krv, ktorá vytekala zo Svätého Srdca Spasiteľa, Jozef Arimatejský zachytil do smaragdovej nádoby. Na krídlach anjelov sa nádoba dostala do ďalekej neznámej krajiny, kde anjelské ruky vystavili nádherný zámok za stánok Svätej Krvi. V tomto zámku strážili a klaňali sa Najsvätejšej Krvi Spasiteľa tzv.: „Svätému Grálu“ jeho vyberaní bohatieri, chýreční „gráloví rytieri“. Na tomto ružovom pni „Grálovej Legendy“ vyrástlo časom mnoho ruží o slávnych hrdinských skutkoch „grálových rytierov“. Čo v spomenutých krajinách bolo len posvätnou povesťou, to stalo sa z Božej milosti nám Slovákom skutočnosťou. Prozreteľnosť vyznačila nás mimoriadnym darom: dala nám skutočný „Svätý Grál“. Málokto vie o tom, že v kláštore Sv. Beňadika nad Hronom od storočí strážia krásnu nádobu, v ktorej je uschovaných niekoľko kvapiek drahej Krvi Kristovej, ktorú Bohočlovek na kríži pre nás vylieval. Tento nevýslovne cenný poklad v XV. storočí sa dostal do svätobeňadického kláštora, aby pobožnému ľudu pod Tatrami na pobreží Váhu, Nitry a Hrona bývajúcemu slúžil za predmet úcty a poklony. Ku kostolu kláštora pristavili zvláštnu kaplnku a v tomto chráme „Božej Krvi“ oslavujú Slováci túto svoju slávnu národnú relikviu.

Prečo sa nestal tento poklad dosiaľ predmetom všeobecnej úcty slovenského národa?
Prečo nie je kláštor v sv. Beňadiku nad Hronom miestom národných pútí?
Prečo sa nezhromažďujú okolo Sv. Krvi vierovyznavačskí gráloví rytieri slovenskí?
Toto premeškanie národa sa musí napraviť. Združilo sa nás preto niekoľko Slovákov, aby sme pre nás vyliatu Krv Srdca Spasiteľovho, v kláštore nad Hronom strážený „Svätý Grál Slovenský“ zvláštnym spôsobom ctili a jeho úctu po celom Slovensku šírili. Sotva je na zemeguli taká katolíkmi obývaná krajina, ktorá by nebola vytvorila nejakú cirkevnú rehoľu, alebo náboženskú spoločnosť a tým nebola postavila nový pluk alebo aspoň prápor k armáde Kristovej. Ani my Slováci nesmieme zaostať a dať sa zahanbiť!

Združenie ctiteľov Sv. Krvi Kristovej
Po celom svete je rozšírená úcta Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Táto zázračná vetva na mohutnom strome Cirkvi katolíckej má aj novšie puky, tak na príklad „Čestnú stráž najsvätejšieho Srdca“ alebo „Združenie Mužov Božského Srdca“. Nech nový púčok v našej krajine rozkvitne k úcte svätej Krvi z Božského Srdca pre nás vycedenej, k úcte „Slovenského Svätého Grála“.
Úcta sv. Krvi Spasiteľovej nie je novotou v Cirkvi katolíckej. Od mnohých storokov prináša Cirkev zvláštnu oddanosť a úctu sv. Krvi, ktorá zmyla s človečenstva činu otroctva hriechu a povzniesla ľudí k slobode synov Božích. Ustanovila zvláštny sviatok k úcte sv. Krvi, ktorý sa svätí dňa 1. júla.
Úctu k sv. Krvi Kristovej chceli by sme rozšíriť po celom Slovensku, preto čo najsrdečnejšie vyzývame našich bratov Slovákov, aby sa k nám pridružili.
Členom „Združenia Ctiteľov Sv. Krvi Kristovej“ môže byť každý katolík, ktorý sa zapíše u miestneho jednateľa Združenia a podrobí sa nasledujúcim smerniciam:
Pätoro cirkevných prikázaní starostlivo zachovávať;
denne jedno „Zdravas“ sa pomodliť k úcte sv. Krvi;
do mesiaca raz sa pomodliť litánie o sv. Krvi;
v živote raz putovať do sv. Beňadika a tam vykonať pobožnosť pred Božou Krvou.


Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Dom Pútnika,Trnava
OZ Spojené ruky
Zoborský skrášľovací
spolok, Nitra
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry