október, 2019

Filter
5oktCelý deňPRAVIDELNÁ MESAČNÁ PEŠIA PÚŤ BRATISLAVSKÁ KALVÁRIA – KAČIN - MARIANKA
5oktCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
5oktCelý deňFatimská sobota – Púť ružencových spoločenstiev – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
5oktCelý deňFatimská sobota – Rajecká Lesná – Frivald
5oktCelý deňPúť ružencových bratstiev - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
5oktCelý deňDiecézna fatimská sobota - Obišovce - Diecézne sanktuárium
5oktCelý deňFatimská sobota - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
5okt - 6Celý deňArcidiecézna púť k Panne Márii Ružencovej - Obišovce - Diecézne sanktuárium
5oktCelý deňPúť ružencových bratstiev - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
6oktCelý deňPúť nalomených sŕdc - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
6oktCelý deňOdpustová slávnosť sv. Faustíny Kowalskej - Smižany
6oktCelý deňJesenná púť – Turzovka – Hora Živčáková
6oktCelý deňPúť motorkárov (ukončenie motorkárskej sezóny) – Pozba – Studnička, farnosť Beša
6oktCelý deňPúť nalomených sŕdc - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
13oktCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
18okt - 20Celý deň82. Púť radosti - Vysoká nad Uhom, Domček Anky Kolesárovej
26oktCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice
26oktCelý deňPúť za kňazov - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
30oktCelý deňPútnická sv. omša k bl. Zdenke Schelingovej - Trnava, Kaplnka Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža

TOPOĽČANY

Patrocínium:
Hlavná púť:
Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Topolčany, Námestie M.R.Štefánika 61, 955 01 Topoľčany
Telefón: 038 / 532 63 02
webová stránka: www.topolcany.fara.sk
e-mail: topfara@centrum.sk
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topoľčanoch patrí rímsko-katolícky kostol. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku 1285, kedy sa kostol uvádza ako fília podzoborského kostola sv. Martina. Kostol i faru v priebehu 13. až 15. storočia spravovali benediktíni. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený. Avšak z roku 1559 sa z kanonickej vizitácie dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. Ondreja.

V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol. Mesto sa veľmi rýchlo obnovilo, avšak po ukončení týchto prác vypukol ešte väčší požiar, pri ktorom bolo zničené celé mesto. Od týchto čias, ako pamiatka na tieto katastrofy, sa stal patrónom mesta sv. Florián. Pri tomto požiari bol znovu postavený barokový kostol, v roku 1740 vysvätený Žigmundom Berényim. Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiérov kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt. V roku 1634 grófka Katarína Forgáčová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva 4 prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva. Kardinál Ján Sczitovszky prišiel 15. augusta 1854 sochu posvätiť. Pri tejto príležitosti sochu korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil farský kostol za mariánsku svätyňou. Okolo roku 1872 do Topoľčian putovalo 25 až 30 tisíc ľudí.

Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Keď prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli. Na otázku p. farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.” „Šľahni ju bičom”, hovorí mu farár. Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla. Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán. Každý chcel vidieť podivné znamenie na tvári sochy.

K 19. stor. sa viaže aj história topoľčianskej kalvárie. V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zástavky krížovej cesty . A tak v rokoch 1853 – 56 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta – kaplnka Panny Márie so studničkou. Výstavba bola spojená s veľkou podporou veriacich a občanov mesta, ktorí sa finančne a materiálne podieľali na tejto stavbe. Dňa 28.septembra 1856 je posvätil novomestský prepošt Jozef Barinay za účasti 20 tisíc veriacich. Dominantná kaplnka Panny Márie v strede svahu má nad vchodom k prameňu na fasáde umiestnenú kamennú platňu z červeného mramoru s vrytým nápisom viažucim sa k vzniku kalvárie. Na vrchole svahu, nad celým areálom , je umiestnený murovaný baldachýn, kryjúci zrejme staršiu plastiku Krista na kríži, z ktorého zadnej strany je monumentálna pieskovcová socha piety. Pieta pochádza z dielne známeho sochára Fraňa Štefunku. Na tom, že sa tento zámer podaril v nevšednej hodnote a kráse, mal nemalú zásluhu topoľčiansky dekan Vincent Kubica. V rokoch 1990 bola topoľčianska kalvária predmetom činnosti vandalov a dostala sa do veľmi neutešeného stavu. Nezištnou zásluhou Dr. Dorušáka , topoľčianskeho kanonika , bola uskutočnená komplexná obnova kalvárie a jej okolia . A tak sa Topoľčany môžu popýšiť obnovenou a vzorne udržiavanou pamiatkou, ktorá reprezentuje nielen cirkev, ale aj kultúrne dedičstvo nášho národa a regiónu.
ZDROJE: Malý ,V. : Matka Cirkvi Blahoslavená Panna Mária. Bratislava: Vesna, 1990. Rímsko-katolícky úrad Topoľčany: Dejiny pútnického miesta Topoľčany. Bratislava: NOVUM, 1991.
Text je prevzatý z webovej stránky: www.topolcany.fara.sk

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry