december, 2019

Filter
6decCelý deňPúť k sv. Mikulášovi – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
7decCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
7decCelý deňFatimská sobota - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
7decCelý deňFatimská sobota – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
13decCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
28decCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice
30decCelý deňPútnická sv. omša k bl. Zdenke Schelingovej - Trnava, Kaplnka Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža

TOPOĽČIANKY

Patrocínium: Panna Mária Karmelská
Hlavná púť:
Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Topolčianky, Hlavná 139, 951 93 Topoľčianky
Telefón: 037/630 11 46
webová stránka: www.topolcianky.fara.sk
e-mail: topolcianky@nrb.sk
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Pútnické miesto zasvätené Karmelskej – Škapuliarskej Panne Márii leží na hornom Požitaví. Obklopené je z východu sopečným Pohronským Inovcom, zo západu kryštalickým Tríbečským pohorím, na severe sa spájajú a na juh sa šíri nížina. Obcou pretekajú dva potoky. Zo severu Topoľnica – Leveš, zo severovýchodu Hlboká – Hostiansky potok. Patria do povodia Žitavy.

História obce
Najstaršie doklady potvrdzujúce osídlenie v tejto oblasti pochádzajú z neolitu – mladšej doby kamennej. Teda človek tu žije už takmer 6000 rokov. Prvá písomná zmienka o existencii slovanských hradíšť je zo 6. – 8. storočia. Historický dokument z 9. storočia ANNALES FULDENSES spomína hradište, úlohou ktorého bolo strážiť horský prechod z Požitavia do Ponitria cez Tríbečské pohorie. V 11. storočí r. 1030 sa spomína LOCUS TRIBUTORUM – colnica, románska pevnôstka, úlohou ktorej bolo vyberať clo za prevoz soli na ceste Wielička – Ostrihom. Ale za skutočný historický počiatok našej obce považujeme rok 1293, keď kráľ Ladislav IV. donačnou listinou menuje JÚLIA HOSLAVA z funkcie burgmajstra za vlastníka topoľčianskej pevnôstky a zaraduje ho do radu šľachty s titulom „comes”. Od tejto udalosti je história Topoľčianok podchytená. Záznamy v cirkevných a štátnych archívoch nám osvetľujú okrem všeobecnej histórie aj náboženský vývoj.

Prvý kostolík u nás bol na hradištnej osade na Hrádzi. Pri ňom bola zvonica a na nej 50 kg vážiaci zvon. Hrádza, ako aj ostatné osady na vyvýšených miestach v okolí Topoľčianok zanikla plienením Tatárov r. 1241. Obyvateľstvo sa stiahlo k colnej pevnôstke – základu dnešného kaštieľa.

Druhý kostolík dal postaviť Mikuláš z Topoľčianok z rodu pánov Topoľčianskych. Plán kostola dal vyhotoviť v talianskom mestečku Gandria r. 1342 u staviteľov Tadea a Verda. Plány sú uložené vo vojenskom archíve v meste Haimstadtdorf. Stavebné práce na kostole boli ukončené r. 1351 – trvali 9 rokov. Roku 1351 po žatve kostolík vysvätil mních svätobeňadickeho opátstva páter Juraj. Prvým kňazom bol otec Kazimír z Hontu, o ktorom kronikár píše, že rozprával plynule po slovensky, latinsky a maďarsky. Kostolík ležal smerom na juh od pevnôstky pred priečelím dnešného kaštieľa. Bol postavený z kameňa v gotickom slohu. Bola to prízemná stavba bez základov, bez krýpt. Kostol bol zasvätený Sv. Anne. Rozmery: dlhý 13,5 m, široký 6,3 m, vysoký 7 m. Bol pokrytý šindľom. Na vežu Mikuláš Topoľčiansky zakúpil stopädesiat kilový zvon. K severnej strane kostola bola pristavená sakristia o ploche 18 m2, nad ňou bolo poschodie s komnatou pre panstvo. Do komnaty sa vchádzalo zo sakristie drevenými točitými schodami. V sakristii sa v zime kúrilo. V kostole bol hlavný oltár s kremencovým podstavcom, vrchná doska bola z červeného mramoru. Kostolný kalich bol strieborný, zdobený zlatom. Paténa bola zo zlata. Pri kostole bola drevená zvonica, na nej 50 kg zvon – umieráčik, ktorý so sebou priniesli obyvatelia Hrádze po jej zániku. V okolí kostola bol cintorín rozdelený lipami na dve časti. Bližšie k potoku Leveš cintorín pre poddaných a bližšie k pevnosti cintorín pre šľachtu, kde bol pochovaný aj zakladateľ kostola Mikuláš z Topoľčianok.

Tretí kostol, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, slúžiaci veriacim v súčasnosti, je postavený v klasicisticko-barokovom slohu. Územie, na ktorom stojí, sa v čase výstavby menovalo “Vŕšok”. Dal ho postaviť gróf Karol Keglevich a jeho brat biskup Žigmund Keglevich, Projekt vypracoval vtedajší slávny bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý v Bratislave projektoval dnešný primaciálny palác – ako sídlo ostrihomského arcibiskupa. Stavba kostola bola započatá r. 1776 a ukončená r. 1779, kedy bol i konsekrovaný. Starý kostolík pri pevnosti – na území parku doslúžil. Po 433 ročnej existencii a službe veriacim bol zrúcaný. Prv však z neho boli prenesené vzácne časti do nového kostola. Boli to mramorové časti starého oltára, historicky veľmi cenná medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho -Turkobijca, tiež z červeného mramoru, a niekoľko obrazov. Kostol je zasvätený Sv. Kataríne, ktorej obraz visí nad hlavným oltárom. Maľoval ho na objednávku Karola Keglevicha v r. 1784 podľa menšieho obrazu umiestneného v starom gotickom kostolíku maliar Hubert Alexander Maurer. Ďalej boli prenesené zo starého kostolíka oba 50 kg zvony zo zvonice a 150 kg z kostola. Kostol má pevné základy a pod ním si dala rodina Keglevichovcov vybudovať rodinnú hrobku. Celkove bolo pripravených 45 miest pre rôzne dĺžky rakvy – malé pre deti, stredné a veľké pre dospelých. Zaplnených – zamurovaných je 18. Na niektorých už nie sú mená čitateľné. V kostole sa nachádzajú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. V roku 1925 boli na vežu umiestnené nové zvony v cene 55 096,- Kčs. Liala ich zvonárska firma „Bratia Fischer” v Trnave. Celkom bolo upevnených päť zvonov. Ich hlahol je hodný katedrály. V roku 1927 boli inštalované vežové hodiny.

Kaplnka v kaštieli – dala ju vybudovať grófka Rákocziová-Erdódyová pri príležitosti založenia Karmelitánskeho bratstva. Dňa 16. júla 1686 bola kaplnka pripravená prijať obraz Panny Márie z Karmelu, dar pápeža Inocenta XI. a privítať arcibiskupa Juraja Szechenyiho, ktorý Bratstvo škapuliarske v Topoľčiankach založil. Kaplnka bola cieľom pútnikov od jej založenia až po obdobie smutne známych päťdesiatych rokov nášho storočia. Brána kaštieľa a dvere kaplnky sa pre pútnikov zatvorili. Znovu sa otvorili 12. mája 1990, kedy po obnovení ju opäť vysvätil pán arcibiskup Sokol – metropolita trnavský. Vysviacka sa konala z podnetu a za spoluúčinkovania p. kanonika Emila Scheimera . V kaplnke sa nachádzajú mnohé umelecké diela. Na oltári je kópia Rafaelovej Madony – nahrádza pôvodný vzácny obraz škapuliarskej Matky, ktorý bol prenesený do kostola a v roku 1973 neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Za oltárom vo výklenku je kópia Murillovej Madony, vedľa nej obrazy od viedenského maliara Huberta Maurera. V prednej časti obraz Oplakávanie Krista jeho matkou po sňatí z kríža od liptovského rodáka Eduarda Ballu z r. 1892. Nad vchodom kaplnky je na obraze Alžbeta Rákocziová rod. Bánffi – vystretá na katafalku. Obraz je z roku 1663, práca benediktínskeho mnícha Basíliusa. Bol to laický maliar, ktorý býval mimo obce a svoje farby si pripravoval z rozdrvených kameňov rôznej farby, živice a oleja. Za zamyslenie stojí nápis na obraze: Kým som priadla niť svojho života, bola som ako svetlo, perla, bola som ako kvet, a teraz som už len ako hmla, dym – prach a popol. Pri vchode do kaplnky nad dverami je mramorová plastika narodenia Pána. Pred vchodom v rohu renesančnej arkády je malý zvon z r. 1694, ktorý zvolával osadenstvo kaštieľa bez rozdielu postavenia na modlitby a bohoslužby.
Text bol prevzatý z webovej stránky Rímskokatolíckeho úradu v Topoľčiankach www.schussdefekt.comuf.com.

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry