jún, 2017

Filter
25máj - 4júnCelý deňTuríčna novéna - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - mariánska diecézna svätyňa
2jún - 3Celý deň2. púť kresťanských zdravotníkov - Levoča - Mariánska hora
3júnCelý deňFatimská sobota – Nitra – Kalvária
3júnCelý deňFatimská sobota – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
3júnCelý deňFatimská sobota – Turíce - Koinonia Ján Krstiteľ – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
3júnCelý deňFatimská sobota – Rajecká Lesná – Frivald
3júnCelý deňFatimská sobota – Hora Zvir, Litmanová
3júnCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
3jún - 4Celý deňZoslanie Ducha svätého - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
3jún - 5Celý deňTuričná púť k Sedembolestnej – Šaštín – Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
3jún - 4Celý deňArchieparchiálna odpustová slávnosť – Buková Horka
4júnCelý deňMalá púť – Hora Zvir, Litmanová
9júnCelý deňNoc kostolov – Nitra
9júnCelý deňNoc kostolov – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
9júnCelý deňNoc kostolov – Skalka nad Váhom – Kláštor benediktínov na Veľkej Skalke
9jún1:00- 1:00Noc kostolov – Zoborský Kláštor
10jún - 11Celý deňPúť k Najsvätejšej Trojici – Rajecká Lesná – Frivald
10jún - 11Celý deňArchieparchiálna odpustová slávnosť – Krásny Brod
10júnCelý deňVečer milosrdenstva – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
11júnCelý deňJarná púť – Turzovka – Hora Živčáková
13júnCelý deňMimoriadna púť - storočnica fatimských zjavení - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
19jún - 25Celý deňSympózium ORA et ARS – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
23júnCelý deňPúť onkologických pacientov – Rajecká Lesná – Frivald
24jún - 25Celý deňFestival mládeže – Pozba – Studnička, farnosť Beša
24júnCelý deňPúť prvoprijímajúcich detí a rodičov – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
24jún - 25Celý deňPúť rodín - hlavná púť - Višňové
25júnCelý deňPúť ozbrojených síl a ozbrojených zborov, hasičov a zdravotníkov – Pozba – Studnička, farnosť Beša
25júnCelý deňPúť rodín – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky

BÔRKA

Patrocínium:
Hlavná púť:
Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Bôrka, pošta Drnava 049 42 Bôrka
Telefón: 058/79 792 56
e-mail:
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

7. apríla 1759 vydal pápež Klement XIII. na základe predchádzajúcej žiadosti miestneho duchovného Pt. Jánosa Vasíka a esztergomského arcibiskupa Mons. Józsefa Szentilonaiho Bullu, ktorou potvrdil postavenie Škapuliarskeho spolku Panny Márie Karmelskej a zároveň mu priznal právo uskutočňovať slávnostný odpust.
Pápež Pius VII. roku 1804 rozšíril výsady udelené Klementom VIII. aj na zosnulých členov škapuliarskeho spolku. Obec Bôrka v tomto období už patrila pod správu Rožňavskej diecézy, ktorá vznikla r. 1776.
Tento škapulársky odpusť sa koná na sviatok Panny Márie Karmelskej 16. júla v sobotu a nedeľu. V prípade, že tento dátum pripadne v priebehu týždňa pred – odpusť sa koná nasledujúcu sobotu a nedeľu. Program odpustu začína v popoludňajších hodinách  v sobotu a končí na poludnie slávnostnou nedeľnou sv. omšou. Po slávnostnej svätej omši v nedeľu nasleduje posvätenie škapuliarov ako aj členov škapuliarskeho spolku.
V kresťanskej epoche sa na hore Karmel už od 6. storočia zdržiavali pustovníci. Dejiny karmelitánskeho škapuliara sa však začínajú až v 12. stor. Po prechodnom oslobodení Sv. zeme križiakmi sa vytvorila okolo r. 1155 na Karmeli väčšia mníšska komunita z pútnikov a niektorých križiakov. Boli nimi duchovní synovia proroka Eliáša a prezývali sa bratmi Nasvätejšej Panny Márie z hory Karmel. Jeruzalemský latinský patriarcha im niekedy v rokoch 1206-1214 zostavil stanovy, ktoré v r. 1226 schválil pápež Honorius III. Prví karmelitáni tvorili vo Svätej zemi komunitu, no žili ako pustovníci v oddelených celách, kde sa venovali modlitbe a práci. Stretali sa v oratóriu iba na spoločnú modlitbu a bohoslužbu. Žili v mlčaní, pôste a konali tvrdé skutky pokánia. Zvlášť si uctievali Pannu Máriu.
Po ústupe križiakov z Palestíny bol však ich pobyt na hore Karmel nebezpečný. Kvôli prenasledovaniu sa v 13. stor. rozhodli presídliť do Európy (okolo r. 1240, niektorí predpokladajú prv). Odplávali na Cyprus, Sicíliu, do Francúzska a Anglicka. Tam sa prispôsobili západokresťanskému typu kláštorných mníchov v žobravých rádoch.
Mariánska úcta karmelitánskej rehole našla zvláštne vyjadrenie v tzv. škapuliari Panny Márie.
Ako vieme, škapuliar (z lat. scapulare – náplecník) v pôvodnom význame je súčasť rehoľného, predovšetkým mníšskeho odevu. Je to pás látky (okolo 40 cm široký s otvorom pre krk a hlavu), ktorý splýva z pliec vpredu i vzadu. To je riadny, veľký škapuliar.
Menší alebo stredný škapuliar nosia členovia tretieho rádu patričnej rehole. Ten pozostáva z dvoch štvorcových kusov látky (vo farbe rehoľného škapuliara) spojených dvoma stuhami na okrajoch tak, aby sa dal prevesiť cez hlavu, pričom jeden kus látky je na prsiach a druhý na chrbte.
Tretí, malý škapuliar, pozostáva z dvoch malých štvorčekov takej istej látky (spojených tenkými stužkami alebo šnúrkami) a je určený pre nečlenov rehole. Prijímajú ho pri osobitnom zasväcujúcom obrade a nosia ho pod svojím normálnym oblekom.
Cirkev uznala pravidlá ich života, a tým dala právny začiatok karmelitánskeho rádu. Rád sa rýchle rozvíjal a vyznačoval sa príkladným životom. V Anglicku sa mimoriadnou svätosťou preslávil sv. Šimon Stock. Keď spozoroval nebezpečenstvo hroziace rádu, prosil Najsvätejšiu Pannu o pomoc. V noci z 15. na 16. júla 1251 uzrel Najsvätejšiu Pannu Máriu v sprievode anjelov, Panna Mária mu podala škapuliar hnedej farby. Vtedy počul tieto Máriine slová: “Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku.”
Začiatkom 14. storočia sa Najsvätejšia Panna Mária ukázala pápežovi Jánovi XXII. a odporúčala mimoriadnu starostlivosť o “jej karmelitánsky rád”. Sľúbila hojné milosti a spásu tým, čo patria do rádu a verne zachovávajú svoje sľuby. Podobne aj tým, čo patria do Bratstva sv. škapuliara, zachovávajú cnosť čistoty podľa stavu a modlia sa za Cirkev. Nakoniec sľúbila všetkým mimoriadnu milosť, známu pod názvom “sobotná výsada”: “Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života.” Pápež Ján XXII. potom v roku 1322 vydal bulu “Sacratissimo uti culmine”, ktorou potvrdil spomenutý druhý prísľub sobotnej výsady.
Niektorí cirkevní historici pokladajú správu o zjavení sa Panny Márie sv. Šimonovi Stockovi za legendu z neskoršieho obdobia a pochybujú aj o hodnovernosti spomenutej buly.
Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny. Svojou mocou potvrdila výsady škapuliara, opierajúc ich účinnosť o modlitby celej Cirkvi. Uvedomovala si, že vytrvalé nosenie tohto znaku osobitného zasvätenia stále pripomína veriacemu plnenie kresťanských povinností a robí ho účastným na duchovných dobrodeniach karmelitánskej alebo inej rehole. Okrem toho druhý uvedený prísľub sa viazal na podmienky vedúce k väčšej kresťanskej dokonalosti: na čistotu života primeranú svojmu stavu a na dennú modlitbu tzv. malých hodiniek k Panne Márii. Toto recitovanie mariánskeho breviára môže splnomocnený kňaz (príp. spovedník) zameniť za inú modlitbu alebo za pôst či iný druh sebazaprenia podľa možností toho-ktorého jedinca. Škapuliar sa popri ruženci stal jednou zo základných mariánskych pobožností. V súčasnosti je pobožnosť k sv. škapuliaru známa nielen v Európe, ale na celom svete. Treba pripomenúť, že pápež Ján Pavol II. nosí sv. škapuliar od detstva.
Keďže nepretržité nosenie pláteného škapuliara sa vo viacerých povolaniach (baníci, hutníci, vojaci…) stretalo s vážnymi ťažkosťami, pápež sv. Pius X. dovolil (16. dec. 1910) namiesto pláteného škapuliara nosiť škapuliarsky medailónik. Ten má na jednej strane obraz Božského Srdca a na druhej obraz Panny Márie. Malý škapuliar sa stal taký populárny, že okrem karmelitánskeho vznikli aj škapuliare iných rehoľných spoločností a bratstiev (napr. trinitárov, servítov, františkánov, lazaristov a i.).
Sviatok Panny Márie Karmelskej bol pôvodne ďakovným sviatkom karmelitánskej rehole za dobrodenia dosiahnuté prostredníctvom Panny Márie. Vznikol pravdepodobne r. 1387. Idea škapuliara sa k nemu pripojila až neskôr. V 17. storočí pápeži dovolili sláviť sviatok v niektorých katolíckych krajinách. Napokon 24. septembra 1726 pápež Benedikt XIII. rozšíril toto dovolenie na celú Cirkev.
Text bol prevzatý z www.obecborka.sk

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Dom Pútnika,Trnava
OZ Spojené ruky
Zoborský skrášľovací
spolok, Nitra
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry