august, 2017

Filter
5augCelý deňPúť Rádia LUMEN – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
5augCelý deňFatimská sobota – začiatok Hlavnej púte – Hora Zvir, Litmanová
5augCelý deňFatimská sobota – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
5augCelý deňPRAVIDELNÁ MESAČNÁ PEŠIA PÚŤ BRATISLAVSKÁ KALVÁRIA – KAČIN - MARIANKA
5augCelý deňFatimská sobota – Nitra – Kalvária
5aug - 6Celý deňDiecézna púť k úcte Panny Márie Snežnej - Úhorná
5augCelý deňFatimská sobota – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
5augCelý deňFatimská sobota – Rajecká Lesná – Frivald
5augCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
6augCelý deňHlavná púť - výročie zjavení, Premenenie Pána – Hora Zvir, Litmanová
6augCelý deňPúť ku cti Panny Marie Nanebovzatej - Starý Tekov, Križny vrch pri Leviciach
6augCelý deňPúť rómov - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - mariánska diecézna svätyňa
6augCelý deňPúť ku cti Matky Božej - Rajčany - Mechovička
11augCelý deňPúť k sv. Filoméne - Spišské Podhradie
11aug - 15Celý deňPúť pod Znievom - Kláštor pod Znievom
12aug - 15Celý deňPúť k Matke Božej - Nitra - Kalvária
12aug - 13Celý deňPúť k Nanebovzatej Panne Márii - Červený Kameň
12aug - 13Celý deňPúť na sviatok Nanebovzatia Panny Márie - Slovenský Grob
12aug - 13Celý deňPúťová slávnosť Nanebovzatia Panny Márie - Trstín - Hájiček
12augCelý deňVečer milosrdenstva – Skalka nad Váhom, Pútnické miesto Skalka
12aug - 13Celý deňNanebovzatie Panny Márie - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
13augCelý deňMimoriadna púť - storočnica fatimských zjavení - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
13aug - 20Celý deňPúť ku cti Nanebovzatej Panny Márie - Oščadnica
14aug - 20Celý deňPúť k Madone Žitného ostrova - Dunajská Lužná
15augCelý deňVýročná púť k sviatku Nanebovzatia Panny Márie - Nitra - Kalvária
18augCelý deňPúť mladých – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
19aug - 21Celý deňPúť na sviatok Panny Márie Kráľovnej – Nová Ves nad Žitavou, pútnický areál Studnička
19aug - 20Celý deňArchieparchiálna púť – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
19augCelý deňDeň ku cti sv. Huberta – Rajecká Lesná – Frivald
20augCelý deňPúť pri príležitosti slávnosti Nanebovzatia Panny Márie - Plavecký Mikuláš
20augCelý deňPúť mužov - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - mariánska diecézna svätyňa
24aug - 27Celý deňPešia púť z Košíc do Levoče po Svätojakubskej ceste
26aug - 27Celý deňPúť ku cti Panny Márie Kráľovnej – Rybany
26augCelý deňPúť televízie Lux – Rajecká Lesná – Frivald
27augCelý deňPúť rodín – Pozba – Studnička, farnosť Beša

LEVOČA – MARIÁNSKA HORA

Patrocínium:
Hlavná púť:
Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Levoča, Námestie Majstra Pavla 52, 054 01  Levoča
Telefón: 053/451 23 47
webová stránka: rkc.levoca.sk
e-mail: rkc@levoca.sk
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Dejiny
Prvý kostolík sa spomína v kronikách už v roku 1247, teda o dva roky po tom, čo vznikla nová Levoča. Podľa kroniky Lányiho, z ktorej ešte čerpal Pavol Still, postavili Levočania kostolík, či kaplnku na dnešnej Olivovej hore. Kronikár mesta Štefan Meyer vo svojej kronike potvrdzuje Lányiho mienku: Roku 1247 postavili Levočania na Olivovej hore kostolík, ktorý zasvätili Duchu Svätému. Aj v zázname o kanonických vizitáciách sa píše: Roku 1247 bola na Hore postavená kaplnka. Je možné, že už pred rokom 1247 bol tu kostolík alebo kaplnka, ktorá sa tešila zvláštnemu záujmu a obľube okolitého obyvateľstva. Neveľký kostolík, stavaný dosť narýchlo, po niekoľkých desaťročiach začal praskať, pravdepodobne boli slabé základy, takže bola nevyhnutná oprava tohto Božieho stánku. Stalo sa tak roku 1311 zásluhou vtedajšieho levočského farára Henricha de Leucza (z Levoče). V tomto čase už bola v kostole socha alebo obraz Panny Márie. Je isté, že už dávnejšie bola zahrnutá úctou okolitého obyvateľstva, preto bol kostol zasvätený Panne Márii.
V druhej polovici 15. storočia kostolík v doterajšom svojom rozsahu už nestačil, nakoľko pútnikov stále pribúdalo. Okrem toho ukázala sa vážna potreba urobiť rázne opatrenia, aby sa tento kostolík nezrútil. Preto levočský farár Servác použil vtedajšie bohaté dôchodky levočskej fary na prestavbu tohto kostola. Roku 1470 ho zväčšil a čiastočne prestavil. Keďže kostol na mariánskom vrchu bol vystavený poveternostným vplyvom, postupne schátral, a preto ho z bezpečnostných dôvodov museli zbúrať. Základný kameň nového kostola položil farár Martin Engelbert 13. mája 1766. Kostol bol postavený v tom istom roku. Levočský farár Ján Ehrnsperger v roku 1819 pristúpil k úplnej prestavbe kostola z roku 1766 a prebudoval ho od základov. Slávnostná posviacka zrenovovaného kostola sa konala pri príležitosti odpustovej slávnosti 2. júla 1820 za veľkého počtu pútnikov. Druhý júl 1903 sa stal medzníkom v dejinách Mariánskej hory. Spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň terajšieho kostola – baziliky menšej.
Kostol (bazilika menšia) je neogotická krížová stavba, postavená podľa projektu staviteľa Antona Müllera. Pozdĺžna loď je široká 27 metrov, krížna 16 metrov. Kostol je dlhý 42,5 metra. Slávnostná posviacka chrámu sa konala 2. júla 1922 za účasti veľkého počtu veriacich. Posviacku vykonal Ján Vojtaššák, spišský biskup. Milostivá socha Panny Márie na hlavnom oltári v bazilike na Mariánskej hore je perlou a klenotom, pochádzajúcim z prvej polovice 15. storočia, ktorý dosvedčuje hlboké korene mariánskej úcty v slovenskom národe.

Levočské púte v období komunistickej perzekúcie 1949 – 1968
Komunistický administratívny tlak na cirkvi pokračoval s cieľom ďalej oslabiť a podlomiť ich činnosť. Tvrdo dohliadal na už skôr vydaný zákon vyvesovania pápežských vlajok a spevu pápežskej hymny a sústavne trval na obmedzovaní možností konania cirkevných slávností pod šírym nebom, ktoré miestami skutočne dostávali akýsi demonštračný charakter a vyznievali ako prejav nespokojnosti a roztrpčenosti veriacich. Napriek všetkým prekážkam mariánska úcta aj v tých najťažších časoch po roku 1950 bola vždy oporou kresťanstva a Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Obdobie optimizmu a radostnej nádeje 1968 – 1969
Vplyvom istého politického uvoľňovania tohto obdobia sa právom očakávalo, že levočská púť v roku 1968 vyznie veľkolepejšie. Pravdupovediac, politický odmäk v štáte neprenikol ešte hlbšie do náboženského života, a tým neovplyvnil v dobrom slova zmysle púte. Inak povedané, nejako sa to veľmi neodrazilo na pútiach a to z týchto dôvodov, že napriek náznakom náboženskej slobody zostali v platnosti tie isté proticirkevné zákony a nariadenia, ktoré boli vynesené v rokoch 1949 a 1950. Neboli zrušené ani cirkevné úrady na krajských a okresných národných výboroch. Stále fungovali cirkevní tajomníci, ktorí aj naďalej rozhodovali o udelení alebo neudelení štátneho súhlasu k vykonávaniu duchovenskej činnosti (sv. omše, sv. spovede).

Púte v rokoch 1970 – 1989
Situácia okolo pútí a verejného zhromažďovania veriacich sa po rokoch 1968 – 1969 postupne zhoršovala. Keďže ani v uplynulých dvoch rokoch neboli odstránené štátne súhlasy k účinkovaniu v duchovnej pastoračnej službe a tým aj pri vonkajších liturgických slávnostiach, najmä pri pútiach a odpustoch, nedalo sa očakávať, aby sa také čosi udialo v rokoch, keď nastúpili nové mocenské sily, keď nastúpila tzv. „normalizácia“ pomerov v Československu a zvlášť na Slovensku, kde duchovný život veriacich bol o čosi živší. Každoročne bol však problém s prísunom pútnikov. Procesie, ktoré išli peši, boli ohrozované autami, v ktorých často sedeli príslušníci Štátnej bezpečnosti. V meste neboli nijaké stánky s občerstvením a navyše zastavovali vodu, aby si pútnici nemohli zobrať do fliaš a vyniesť na Mariánsku horu. Samozrejme, že ani na Mariánskej hore nebola k dispozícii voda ani sociálne zariadenie. Na Mariánsku horu viedli iba poľné a lesné cesty a ešte aj tie boli počas púte zatarasené stromami, ktoré deň či dva pred konaním púte zrezali, aby ani traktor, ktorý bol jediným možným dopravným prostriedkom, na ktorom sa dali vyviezť na Mariánsku horu najnutnejšie veci ku konaniu púte, neprešiel. V roku 1983 KNV – Odbor cirkevných vecí v Košiciach nariadil zdemolovanie vonkajšieho železného oltára a stĺpy osvetlenia areálu Mariánskej hory. Počas pútí nesmeli účinkovať žiadne spevokoly – ani mládežnícke, ani dospelých, žiadne dychovky a iné hudobné telesá.

Vyhlásenie pútnického kostola na Mariánskej hore za baziliku minor
Dňa 26. januára 1984 vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. pútnický kostol na Mariánskej hore v Levoči na Baziliku minor.
Ako k tomu povýšeniu a vyznačeniu došlo? Koncom novembra 1982 prišiel do Bratislavy zástupca Svätého Stolca arcibiskup Luigy Pogy vyjednávať so zástupcami slovenskej vlády niektoré otázky, týkajúce sa Cirkvi na Slovensku, ako obsadenie biskupských stolcov, problémy vyučovania náboženstva, náboženskej tlače a podobne. V rámci týchto vyjednávaní bol naplánovaný aj rozhovor s každým vtedajším ordinárom slovenských diecéz. Spišský kapitulný vikár Štefan Garaj rozprával so zástupcom Vatikánu asi hodinu o aktuálnych problémoch Spišskej diecézy vrátane pútí na Mariánsku horu. V závere tohto rozhovoru sa zástupca Svätého Stolca pýtal Štefana Garaja, čo by bolo nevyhnutné urobiť zo strany Ríma okrem už uvedených otázok v prospech Spišskej diecézy. Na to Štefan Garaj bez dlhého uvažovania povedal: Povýšiť pútnický kostol na Mariánskej hore, kde prichádzajú v ťažkých podmienkach státisíce ľudí na baziliku.
Luigy Pogy predniesol okrem iného aj túto požiadavku Svätému Otcovi. Začiatkom roku 1983 obdržal Biskupský úrad v Spišskom Podhradí viacstranový formulár žiadosti o vyhlásenie baziliky s otázkami, ktoré bolo potrebné čím prv vyplniť a zaslať späť do Ríma cestou kardinála Františka Tomáška na kongregáciu pre sviatosti a Boží kult. V tomto formulári bolo treba uviesť historicitu miesta, pútí a pútnického kostola, počty pútnikov a iné dôležité otázky spojené s každoročnými púťami. Biskupský úrad v Spišskom Podhradí tento dotazník vyplnil a v máji 1983 poslal späť do Ríma. Posvätná kongregácia pre sviatosti a Boží kult zvážila všetky dôvody uvedené biskupským úradom a predložila žiadosť na podpis Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II.
S inštitútom baziliky menšej sa spájajú aj určité privilégiá a povinnosti. Svätá Cirkev vždy sa usilovala o to, aby chrámy ako domy Božie vynikali svojou výzdobou a estetickou krásou. Rímski biskupi alebo pápeži udeľovali niektorým významným svätyniam zvláštne a mimoriadne výsady – titul bazilika menšia. Tento je úzko spojený s názvom bazilika väčšia, ktorý bol daný v 18. storočí patriarchálnym kostolom v Ríme. Posvätná kongregácia pre obrady po skončení Druhého vatikánskeho koncilu vydala rozhodnutie, aby titul bazilika menšia bol aj naďalej ponechaný, ale aby mu bola daná širšia náplň, a tak bol vyjadrený užší vzťah kostola k Apoštolskému stolcu sv. Petra. K dosiahnutiu týchto cieľov ustanovila posvätná kongregácia pre Boží kult podmienky pre udelenie titulu baziliky menšej, ako i povinnosti, ktoré sú s menovaním spojené a tiež i výsady, ktoré sú jej dané podľa cirkevného práva.
Vtedajší ordinár Spišskej diecézy Štefan Garaj, keď bol vyrozumený posvätnou kongregáciou pre sviatosti a Boží kult, že Svätý Otec Ján Pavol II. je ochotný poskytnúť nášmu pútnickému kostolu na levočskej Mariánskej hore titul a hodnosť „Bazilika minor”, požiadal 7. mája 1983 posvätnú kongregáciu pre Boží kult, aby titul bazilika menšia bol udelený Svätyni Navštívenia blahoslavenej Panny Márie nad mestom Levoča, do ktorej farského obvodu ona prináleží. Kostol sám nie je nejako výstavný, ale je na starobylom pútnickom mieste, ktoré má zvláštne dejiny, siahajúce podľa archívnych dokumentov až do 13. storočia. Bohoslužobný priestor pojme tri tisíc veriacich a je strediskom mariánskej úcty v Spišskej diecéze, teda z toho hľadiska spĺňa podmienky pre dosiahnutie omnoho titulu.
Posvätná kongregácia predložila žiadosť Svätému Otcovi a Svätý Otec dňa 26. januára 1984 dal láskavý súhlas, aby Svätyňa Navštívenia Panny Márie, stojaca na území Spišskej diecézy nad mestom Levoča, bola zapísaná do zoznamu bazilík menších.
V polovici februára 1984 došla správa, ktorú zaslal tajomník posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult arcibiskup Vergilius Noe: Považujem si za milé poslať Ti dekrét posvätného dikastéria, ktorým sa verejnoprávne vyhlasuje, že kostol na temene „Mariánskej hory” nad mestom Levoča, zasvätený Navštíveniu preblahoslavenej Panny Márie bol z vlastného popudu najvyššieho veľkňaza poctený titulom a hodnosťou baziliky menšej. V prípise je ešte poznamenané, že Apoštolské breve o udelení tejto výsady bude zaslané hneď po jeho vystavení.
Krátko na to prefekt posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult kardinál Josephus Casoria zaslal Apoštolské breve najvyššieho veľkňaza Jána Pavla II. s prípisom tohto znenia: Najvyšší veľkňaz Ján Pavol II. vyhovel žiadosti a želaniu kňazstva i veriacich, ktorému v liste zo dňa 7. mája 1983 podal najdôstojnejší pán Štefan Garaj, kapitulný vikár a dočasný ordinár Spišskej diecézy a z vlastného popudu poctil titulom a hodnosťou „Baziliky menšej” svätyňu kostola na temene „Mariánskej hory” nad mestom Levoča, zasvätené tajomstvu Navštívenia preblahoslavenej Panny Márie…
Tieto dva prípisy, ale predovšetkým Apoštolské breve Jána Pavla II. z 26. januára 1984 urobilo všetkým veľkú radosť.
…My z dôvodu starobylosti tohto svätého chrámu, ako aj pre jeho jedinečnú históriu a súčasne pre vzrast viery a náboženstva slovenského národa… rozhodujeme teda, že kostol či Svätyňa Navštívenia blahoslavenej Panny Márie… treba zahrnúť do počtu menších bazilík s právami a liturgickými povoleniami… Modlíme sa, aby tento akt slúžil ako na svätosť pastierov, ako aj na úžitok ľudu…
Toto menovanie je prejavom otcovskej priazne Svätého Otca k našej Spišskej diecéze a pre nás má byť povzbudením, aby sme so živou vierou a čím väčšou láskou ku Kristovi a jeho presvätej Matke prichádzali na toto starobylé pútnické miesto, na Mariánsku horu v Levoči. Za Apoštolské breve Svätého Otca, ktoré zaslal prostredníctvom posvätnej kongregácie pre sviatosti a Boží kult z príležitosti zapísania pútnického chrámu na Mariánskej hore v Levoči do zoznamu bazilík menších sa úprimne poďakoval ordinár Spišskej diecézy Štefan Garaj.
Z menovania pútnického kostola na Mariánskej hore vyplynuli aj isté povinnosti a výsady či privilégiá. V bazilike sa majú konať príhovory, kázne a ďalšie poučenia veriacich, ktoré majú prehĺbiť ich náboženský život. Pretože bazilika má vzťah k Svätému Otcovi, majú sa v nej konať slávnostné bohoslužby na tieto sviatky:
1. Sviatok Katedry sv. Petra apoštola – 22. februára,
2. Slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla – 29. jún,
3. Výročie voľby Svätého Otca Jána Pavla II. – 16. októbra,
4. Začiatok veľkňazskej služby Svätého Otca Jána Pavla II. – 22. októbra.

V bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca a Apoštolského stolca a celé znenie apoštolského breve vyhlásenia kostola za Baziliku menšiu. Bazilika dostáva i výsady, čiže privilégiá: pri návšteve baziliky môžu veriaci za obvyklých podmienok získať úplné odpustky v tieto dni:
na Slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla 29. júna,
vo Sviatok Navštívenia preblahoslavenej Panny Márie 2. júla
v sobotu a v nedeľu po 2. júli, pri vonkajšej oslave sviatku Navštívenia Panny Márie,
a sviatok Porcinkuly 2. augusta,
a prvú nedeľu v októbri, keď sa tam každoročne konajú mariánske bohoslužby.
S povýšením pútnického kostola na baziliku menšiu prišla radosť z „vyznamenania” pre biskupský úrad, diecézu a najmä Farský úrad v Levoči, ale aj veľké problémy, vyplývajúce z doby a politickej klímy, ktorá tu v tomto období vládla.
Začalo to umiestnením erbu Svätého Otca a Apoštolským breve v novej bazilike. Miestny farár a správca baziliky požiadal o štátny súhlas ONV v Spišskej Novej Vsi, cirkevné oddelenie o dovolenie dať vyrobiť pápežský erb a kamennú tabuľu, čo vyplýva z menovacieho dekrétu. ONV žiadosti nevyhovelo. Taktiež podľa menovacieho dekrétu majú byť v určené konkrétne dni slúžené sväté omše.
Štátna správa nepovolila, iba jednu, a to na výročný deň púte. Štátna správa nesplnila ani jednu požiadavku. Nedovolila zhotoviť pápežský erb, nedovolila zhotoviť kamennú tabuľu s Apoštolským breve a sväté omše dovolila jedine v sobotu a nedeľu po 2. júli, keď sa každoročne koná vonkajšia oslava sviatku Navštívenia Panny Márie.
Preto sa miestny farár obrátil listom z 19. apríla 1984 na Biskupský úrad v Spišskom Podhradí s otázkou, ako má ďalej postupovať, keď ONV v Spišskej Novej Vsi všetko zakázalo a nič nedovolilo. Na druhej strane veriaci sa upomínajú návštevy baziliky, kňazi slúženia svätých omší tak, ako tomu je na Velehrade, Hostíne či v Šaštíne, kde im správca baziliky vždy povolí slúžiť sväté omše a tu sa nedá ani v predpísané dni Svätým Otcom. Takto to vyzerá, uvádza v liste správca baziliky, akoby pútnický kostol – bazilika menšia, bola odsúdená na to, aby chátrala bez údržby a starostlivosti, aby bola celý rok zatvorená a iba raz do roka „prevetraná” v deň púte… každý krok zo strany správcu baziliky sa považuje za svojvoľné počínanie a za protištátnu činnosť…
Samozrejme, že biskupský úrad na tieto podnety reagoval, apeloval na ONV i KNV, ale márne. Naviac, diecéznemu ordinárovi Garajovi bolo vytýkané, že toto všetko iba on „spískal”. Došlo to až tak ďaleko, že štátna moc nechcela dovoliť verejne prečítať dekrét – Apoštolské breve – počas levočskej púte 1984. Dva dni pred púťou bol kapitulný vikár predvolaný na ONV do Spišskej Novej Vsi, kde ho očakávalo päť „súdruhov” – podpredseda KNV z Košíc Jozef Dobšinský, cirkevný tajomník KNV Michal Sičák, cirkevný tajomník ONV Jozef Orenič a dvaja príslušníci Štátnej bezpečnosti z Košíc, ktorí ho štyri a pol hodiny prehovárali, presviedčali a napokon sa aj vyhrážali, aby upustil od zverejnenia Apoštolského breve počas slávnostnej sv. omše na levočskej púti. Keď menovaní „súdruhovia” videli, že nezlomia sedemdesiatročného starca, ktorý si stál za svojím, začali sa mu vyhrážať, že ho hneď po prečítaní dekrétu dajú odvolať z funkcie dočasného spišského ordinára. Avšak ani toto na zásadového a skúseného stratéga, akým bol Štefan Garaj, neplatilo.
Apoštolské breve sa slávnostným spôsobom čítalo. Slávnostnú sv. omšu 8. júla o 10.00 hod. celebroval osvietený pán Štefan Garaj, spišský ordinár a spolu s ním koncelebrovali Michal Klučar, riaditeľ biskupského úradu a Štefan Klubert, dekan – správca baziliky.
Po pozdrave ordinár Spišskej diecézy oficiálne a slávnostne vyhlásil, že tento pútnický chrám, do ktorého s takou radosťou zo všetkých končín rok čo rok veriaci prichádzajú, Jeho Svätosť pápež Ján Pavol II. z vlastného popudu poctil titulom a hodnosťou baziliky menšej. Na to riaditeľ biskupského úradu prečítal dekrét a Apoštolské breve a odovzdal ich ordinárovi. Ordinár ich zasa odovzdal miestnemu dekanovi a správcovi baziliky, ktorý za ne poďakoval Pánu Bohu, Panne Márii, Svätému Otcovi a ordinárovi diecézy, ktorý sa najviac zaslúžil o toto veľké povýšenie kostola.
Pamiatkou na vyhlásenie levočskej baziliky je drevený krížik a nasledovná zasväcujúca modlitba: Ježišu Kriste, tvoje Evanjelium a kríž nám hlásajú, že si vykupiteľ človeka. Vieme, že v kríži je spása a záchrana sveta, preto sa ti zasväcujeme v znamení kríža. Obetujeme ti svoje radosti a nádeje, sklamania a obavy. Prejav svoju moc a príď! Naplň svojou milosťou srdcia mládeže a rodín, starých, chorých a trpiacich ľudí. Nauč nás žiť a konať podľa tvojho príkazu lásky. Sme národom apoštolov Cyrila a Metoda, pomáhaj nám zachovať a zveľadiť dedičstvo viery. Ježišu Kriste, zasväcujeme sa ti pre dobro Cirkvi a sveta v blízkosti a pod ochranou tvojej a našej Matky Márie.
Táto modlitba zasvätenia Slovenska Kristovmu krížu a Božej matke sa stala nezabudnuteľnou chvíľou pre všetkých prítomných pútnikov na Mariánskej hore. Spišský ordinár Garaj vlastne zopakoval to, čo urobil biskup Ján Vojtaššák roku 1948, keď doprevádzal na Mariánsku horu kardinála Josefa Berana. Keď Garaj začal predriekať túto modlitbu zasvätenia, zdvihli sa do výšky desaťtisíce krížikov, ktoré si veriaci sami zhotovili a doniesli na Mariánsku horu. Ohlas na túto púť bol veľký. Nielen doma, medzi účastníkmi púte a Levočanmi, na Slovensku, ale aj v domácej i zahraničnej tlači.
Časopis „Serafínsky svet” uverejnil radostnú správu pre Slovákov z Ríma: Kostol na Mariánskej hore pri Levoči, zasvätený tajomstvu Navštívenia Panny Márie, bol povýšený na baziliku minor, dekrétom z 26. januára 1984 posvätnou kongregáciou pre sviatosti a Boží kult, uverejnený v časopise „Noticie” uvedenej kongregácie vo februári 1984. Tento kostol – bazilika – je významným pútnickým miestom pre celé východné Slovensko. V posledných rokoch tam putovali tisíce ľudí, zvlášť mladých v prvú nedeľu mesiaca júla.
Potom nasleduje viacstranová história pútnického miesta, kostola, i samotnej púte 1984. Príspevok končí slovami: Veľmi sa tešíme, že vatikánska kongregácia pre sviatosti a Boží kult povýšením kostola na baziliku uznala význam tohto pútnického miesta v našej krajine. Nech nás to všetko povzbudí.
K najdojímavejším chvíľam tohoročnej púte v Levoči patril akt prečítania dekrétov a zasvätenie celého národa Kristovi a jeho krížu. Po ňom akoby na zásah vyššej moci zaznel hlas Svätého Otca: Boh vás žehnaj, drahí veriaci na Slovensku.
Ako sa to stalo? Bolo asi dvanásť hodín, desať minút. Svätý Otec mal príhovor po modlitbe Anjel Pána a medzitým povedal tieto slová: Dnes 8. júla sa koná na Slovensku púť do Levoče k Panne Márii. Jej zverujem všetkých kňazov, rehoľníkov a rehoľnice a všetkých veriacich tohto vznešeného národa, aby im vyprosila silu vždy vydávať jasné svedectvo o kresťanskej viere a tradícii otcov. Tento pozdrav Svätého Otca počuli všetci prostredníctvom rádia cez reproduktory ozvučenia.
Štátne úrady si uvedomovali, ako významne vzrástol duchovný rozmer Mariánskej hory. Dekrét Jána Pavla II. bol životodarným povzbudením slovenských veriacich. V demokratických krajinách by sa taký dokument považoval za hodnotný diplomatický úspech. Na Slovensku však boli iné časy aj pomery. Povýšenie na baziliku minor vnímali a interpretovali štátostranícke orgány ako „provokáciu Vatikánu a emigrantského ľudáckeho kléru.
Komunistická moc ignorovala zreteľne sformulované pravidlá z dekrétu o povýšení pútnického kostola na baziliku minor. Štefanovi Klubertovi nastali ťažké časy, pretože arogancia štátnych úradníkov sa stupňovala. Zložité a nepríjemné rokovania s úradníkmi pre veci cirkevné levočského dekana čoraz väčšmi fyzicky aj duševne vyčerpávali. V niektorých momentoch sa mu zdalo, že situácia je horšia ako v rokoch nástupu normalizácie. Toto ťažké obdobie s veľkou pravdepodobnosťou neblaho prispelo k predčasnému odchodu Štefana Kluberta do večnosti.
Celoživotné úsilie, útrapy, modlitby a napokon aj veľká osobná obeta Štefana Kluberta neboli márne. Po roku 1989 sa vďaka Božej priazni aj orodovaniu levočskej Panny Márie začali vypĺňať mnohé túžby a plány, pre ktoré Š. Klubert žil, pracoval a umieral.
V nových slobodných politických pomeroch sa uskutočnil zámer Štefana Kluberta, jeho predchodcov, najmä kanonika Jozefa Vojtasa a Božieho sluhu spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorí chceli z Mariánskej hory vybudovať duchovné centrum s celoročnou náboženskou aktivitou. Š. Klubert poznal úroveň a život mariánskych svätýňv Európe. Veľmi túžil po tom, aby sa bazilika na levočskej hore aspoň priblížila k významu podobných centier v zahraničí.

Ďakovná púť 1990 a nasledujúce slobodné púte
Odpust na Mariánskej hore v roku 1990 bol historickou udalosťou, pretože sa po prvykrát po štyridsiatich rokoch mohol konať bez prekážok a v slobodnej atmosfére. Nečudo, že sa na tejto púti zúčastnilo temer 500 tisíc pútnikov.
Táto prvá slobodná púť sa začala 2. júla na sviatok Navštívenia Panny Márie duchovným programom od rána a vyvrcholila sv. omšou o 17.00 hodine, ktorú celebroval spišský diecézny biskup František Tondra, v rámci ktorej posvätil nový oltár postavený vedľa baziliky.
Púť pokračovala v dňoch 7. a 8. júla. Do Levoče smerovali veriaci zo všetkých častí Slovenska, z Moravy, Čiech, Rakúska, Poľska, Maďarska, ale predovšetkým z celého Spiša. Púť vyvrcholila v nedeľu 8. júla slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval košický biskup Alojz Tkáč a s ním koncelebrovali biskupi: banskobystrický Rudolf Baláž, ktorý sa prítomným veriacim prihovoril v homílii, rožňavský Eduard Kojnok, spišský František Tondra, prešovský gréckokatolícky Ján Hirka a hosť z Vatikánu biskup Pavol Hnilica. Touto prvou slobodnou púťou sa otvorili brány k rozvoju ďalších pútí a ich rozšíreniu na celý rok, a nie iba na dva dni v roku, ako tomu bolo za komunistického režimu.

1991
Púť na Mariánskej hore roku 1991 sa konala 6. a 7. júla. Bola to doteraz najväčšia púť v histórii levočských pútí. Zúčastnili sa na nej dvaja slovenskí kardináli: Jozef Tomko z Ríma a novovymenovaný Ján Chryzostom Korec, nitriansky diecézny biskup. Okrem nich osem biskupov – Slovákov z domova i zo zahraničia: Alojz Tkáč, Eduard Kojnok, Ján Hirka, František Tondra, Dominik Kalata (z Freiburgu v Nemecku), Dominik Hrušovský z Ríma, Pavol Hnilica z Ríma a Andrej Grutka, biskup z Gary – USA, tiež slovenský rodák. Okrem nich boli na púti prítomní preláti, monsignori zo zahraničia, mnoho kňazov z domova i z cudziny. Hlavným celebrantom a kazateľom slávnostnej sv. omše bol kardinál Jozef Tomko, prefekt Kongregácie pre šírenie Evanjelia.

1992
Púť na Mariánskej hore 1992 sa konala 4. a 5. júla. Program púte bol podobný ako po iné roky. Treba tu spomenúť dvoch vzácnych hostí z radov biskupov: Jozefa Adamca, biskupa z USA, ktorý má svoj pôvod na Slovensku a Dominika Hrušovského z Ríma, rektora Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý slúžil slávnostnú sv. omšu v deň slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda pred 400-tisícovým zástupom. Je potrebné tu spomenúť dôležitý fakt, že po prvýkrát v tomto roku putovala celý týždeň peši z Muráňa do Levoče slovenská mládež.

1993
Púť 1993 sa konala v znamení pokánia v rámci desaťročnej duchovnej obnovy i tradičnej úcty k Panne Márii. Hlavným celebrantom nedeľnej odpustovej sv. omše bol kardinál Ján Chryzostom Korec z Nitry. Na púti sa zúčastnilo temer 450 tisíc pútnikov, z toho asi 70 percent mladých.

1994
Púť 1994 sa konala 2. a 3. júla – v sobotu a nedeľu a bola zameraná na duchovnú obnovu manželstiev a rodín. V sobotu 2. júla slúžil sv. omšu biskup František Tondra, ktorý v závere sv. omše vykonal obnovu manželských sľubov všetkých prítomných manželov. Po sv. omši požehnal novopostavený pútnický dom na Mariánskej hore, ktorý je všestranne využívaný. Okrem zabezpečenia pútí slúži pre duchovné cvičenia biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníc i veriacich všetkých stavov. V nedeľu 3. júla slúžil sv. omšu biskup Alojz Tkáč z Košíc.

1995
Sviatok Navštívenia Panny Márie v tomto roku pripadol na nedeľu 2. júla. Hlavnú odpustovú sv. omšu, ktorá sa už niesla v znamení očakávanej apoštolskej návštevy Svätého Otca Jána Pavla II., celebroval Mons. František Dlugoš, levočský dekan a farár. Púť však touto sv. omšou nekončila. Temer stotisícový zástup pútnikov sa rozrastal počas nedele a hlavne v noci na pondelok 3. júla, aby ráno privítal najvzácnejšieho pútnika všetkých čias.
Svätý Otec Ján Pavol II. pri rôznych príležitostiach prejavil blízky vzťah k Levoči a k Slovákom. Pri mnohých pápežských audienciách na svätopeterskom námestí alebo v aule Pavla VI. spomenul a pozdravil pútnikov, zhromaždených na púti v Levoči. Napríklad pred modlitbou Anjel Pána na Námestí sv. Petra v Ríme 8. júla 1984 Svätý Otec povedal: V túto nedeľu 8. júla sa koná na Slovensku púť do mariánskej svätyne v Levoči, ktorá bola nedávno povýšená na hodnosť baziliky menšej. Materinskému srdcu Panny Márie zverujem všetkých veriacich tohto vznešeného národa…
V nedeľu večer 2. júla 1995 Svätý Otec so svojím sprievodom pricestoval autom z Prešova na Spišskú Kapitulu.
Cesta vzácneho pútnika na druhý deň ráno smerovala do starobylej spišskej katedrály a odtiaľ už priamo na jedno z najstarších a najznámejších európskych pútnických miest, na Mariánsku horu v Levoči.

Na túto svätú omšu na Mariánskej hore prišlo vyše 650 tisíc pútnikov, najväčší počet zo všetkých stretnutí so Svätým Otcom, hoci bol pondelok 3. júla – pracovný deň. Medzi nimi desaťtisíce pútnikov z Poľska, najmä zo Zakopaného, z Ukrajiny, Čiech, Maďarska, ba i Slováci z Rumunska. Krátko pred deviatou hodinou prišiel na oltárnu tribúnu Ján Pavol II. za zvukov slávnostných fanfár a po nich zaznela pútnikmi obľúbená pieseň Celá krásna si, Mária. Ňou všetkých prítomných pútnikov rozospieval osemstočlenný zbor pod vedením Štefana Olosa, Amantia Akimjaka a Ondreja Palušáka, zložený z jedenástich spevokolov Spišskej, Rožňavskej a Banskobystrickej diecézy.
V sprievode Svätého Otca bol kardinál Angelo Sodano, štátny sekretár Vatikánu, kardinál Jozef Tomko, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, poľský primas kardinál Jozef Glemp, krakovský kardinál František Macharski, pražský kardinál Miloslav Vlk a kardinál Ján Chryzostom Korec, nitriansky biskup, ako aj 40 biskupov z domova i zahraničia, čestní hostia, preláti a monsignori, vyše 750 kňazov, mnoho bohoslovcov a miništrantov. Na slávnosti boli prítomní aj najvyšší predstavitelia štátu, na čele s prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom.
Svätého Otca v mene rekordného počtu veriacich privítal spišský diecézny biskup František Tondra: Svätý Otče, Pán Ježiš poveril Petra, aby upevňoval bratov vo viere, Aj vy ste prišli s týmto poslaním k nám, ako ste to povedali na bratislavskom letisku. Upevnite nás vo viere v Boha a vo viere v človeka, lebo to spolu súvisí. Kristus nám zjavil pravdy o Bohu, ale aj o človeku: kto je človek. Prosíme vás, Svätý Otče, posilnite nás v tejto viere.
Po evanjeliu nasledovala homília Svätého Otca:
„Blahoslavená je tá, ktorá uverila.“ (Lk 1, 45) Levočská svätyňa je zasvätená tajomstvu Návštevy, druhému tajomstvu radostného ruženca, o ktorom dnes rozjímame poučení Evanjeliom podľa svätého Lukáša. Panna Mária išla po zvestovaní navštíviť Alžbetu, svoju príbuznú, do Zachariášovho domu… Dnes prichádzam do Levoče práve v duchu tajomstva Návštevy. A vy, ktorí ste sem prišli na púť zo Spiša a z celého Slovenska, skláňate sa k nohám Panny Márie práve v duchu evanjelia Návštevy… Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach… Toto je miesto, kde sa môžete duchovne znovuzrodiť. Sem prichádzate obnovovať svoju lásku k Bohu a k ľuďom. A okrem toho sa na tomto mieste osobitným spôsobom pripravujete vstúpiť do tretieho tisícročia kresťanstva. Vo vianočnú noc roku 2000 sa budú všade ozývať radostné spevy. Pozdravíte Krista narodeného v Betleheme, ako ho kedysi pozdravili pastieri a mudrci od východu: „Buď pozdravený, Ježišu, Syn Panny Márie.“ Nech vás preblahoslavená Panna vedie k tomuto historickému cieľu. Nech oživuje vo vašich srdciach vieru, aby každý syn a každá dcéra tejto krajiny spoznali v Kristovi svojho Vykupiteľa a našli v ňom spásu. Pochválený buď Ježiš Kristus! Svätý Otec napokon povedal: Moja púť na Slovensku sa končí. Ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. Ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim… Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o úspech tejto cesty. Pán Boh zaplať!
Po požehnaní Svätý Otec odišiel z Mariánskej hory v papamobile pomedzi jasajúce špaliere veriacich, aby sa vydal na cestu do Tatier.

Obetný stôl, na ktorom Ján Pavol II. slúžil sv. omšu 3. júla 1995, sa nachádza v upravenom sanktuáriu v Bazilike Navštívenia na Mariánskej hore. Sedes, z ktorého sa v homílii prihovoril pútnikom, je umiestnený v Chráme sv. Jakuba v Levoči.

1996
Púť na Mariánskej hore sa tento rok konala 6. a 7. júla. Hlavnú sv. omšu v nedeľu slúžil arcibiskup Alojz Tkáč z Košíc. Na tejto sv. omši bol prítomný aj biskup Jozef Adamec z USA a približne 400 tisíc pútnikov.

1997
Na púti na Mariánskej hore tento rok slúžil slávnostnú sv. omšu a kázal kardinál Ján Chryzostom Korec z Nitry. Púte sa zúčastnila aj delegácia z Ríma na čele s arcibiskupom Thuranom, tajomníkom štátneho sekretariátu v Ríme. Okrem spomenutých boli tu šiesti biskupi, asi 150 kňazov a temer 480 tisíc pútnikov. Po prvýkrát na túto púť putovali aj armády Francúzska, Poľska a Slovenska.

1998
Slávnostnú svätú omšu v tomto roku slúžil a homíliu predniesol kardinál Joachim Meissner, arcibiskup z Kolína nad Rýnom. Kardinál Meissner vo svojej kázni zdôraznil veľkú zme-nu po páde komunizmu a nastolení slobody. I on prišiel ako slobodný človek, biskup a kardinál, aby sa na Slovensku – tu na Mariánskej hore – povzbudil vo viere a túto vieru preniesol do svojej Kolínskej diecézy. Koncelebrovali s ním aj kardinál František Macharski, krakovský arcibiskup, biskupi a kňazi za vysokej účasti pútnikov.

1999
Program tejto púte bol zameraný na prípravu veľkého jubilea roku 2000.

2000
Najväčšou udalosťou jubilejného roku 2000 bola hlavná púť na Mariánskej hore. Hlavným celebrantom a kazateľom mal byť kardinál František Macharski, krakovský arcibiskup. Keďže sa nemohol z vážnych dôvodov osobne zúčastniť, poslal svojho legáta – pomocného biskupa Jana Szkodoňa. Na púti sa už po štvrtýkrát zúčastnili zástupcovia francúzskej, poľskej a slovenskej armády. Predstavitelia poľskej armády venovali pre Mariánsku horu krásnu monštranciu. V rekordnom počte absolvovala svoju deviatu slobodnú púť mládež po trase Muráň – Levoča.

2001
V sobotu 7. júla o 17.00 hodine otváraciu odpustovú sv. omšu slúžil Mons. Józef Henryk Nowacki, apoštolský nuncius na Slovensku. Bola to jeho prvá sv. omša na Mariánskej hore v úrade Apoštolského nuncia na Slovensku, do ktorého nastúpil 1. februára 2001. Slávnostnú sv. omšu 8. júla za účasti 2 arcibiskupov, 5 biskupov, 150 kňazov, vojakov slovenskej, poľskej a francúzskej armády a predovšetkým pred 500 tisíc pútnikmi slúžil kardinál Georg Sterzynsky, berlínsky arcibiskup.

2002
Dňa 1. mája sa na Mariánskej hore konala púť boho-slovcov z celého Slovenska. Zúčastnilo sa na nej 680 bohoslovcov, poslucháčov teológie, 100 kňazov-vychovávateľov z kňazských seminárov a 6 biskupov na čele s Apoštolským nunciom na Slovensku arcibiskupom Józefom Henrykom Nowackim. Hlavná levočská púť vyvrcholila slávnostnou sv. omšou v nedeľu 7. júla, ktorú celebroval Apoštolský nuncius na Slovensku. Na tejto púti sa zúčastnilo temer 600 tisíc pútnikov zo všetkých končín Slovenska a zahraničia.

2003
Púť na Mariánskej hore bola 4. a 5. júla. Slávnostnú sv. omšu slúžil Apoštolský nuncius arcibiskup Józef Henryk Nowacki.

2004
Slávnostnú sv. omšu celebroval slovenský rodák z Ríma, bývalý prefekt Kongregácie pre šírenie viery a evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko. Spolu s Jeho eminenciou sv. omšu koncelebrovali: arcibiskup Józef Henryk Nowacki, Apoštolský nuncius na Slovensku, Ján Babjak, eparcha prešovský, František Tondra, spišský biskup, František Rábek, ordinár Ozbrojených zborov SR, Vladimír Filo, koadjútor Rožňavskej diecézy, Bernard Bober, košický pomocný biskup, Andrej Imrich a Štefan Sečka, pomocní spišskí biskupi. V sobotu večer 14. augusta pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia Dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie sa konala v bazilike na Mariánskej hore slávnostná svätá omša so sviečkovým sprievodom. Zúčastnení veriaci sa v duchu a modlitbách spojili so Svätým Otcom Jánom Pavlom II., ktorý v tom čase bol vo francúzskych Lurdoch na svojej apoštolskej ceste zasvätenej Panne Márii.

2005
Táto púť sa niesla v znamení 10. výročia pápežskej návštevy Jána Pavla II. v Levoči, ktorého Pán k sebe povolal 2. apríla 2005. Slávnostnú sv. omšu celebroval arcibiskup Józef Henryk Nowacki, Apoštolský nuncius na Slovensku. Počas sv. omše posvätil vežu s krížom, postavenú na
mieste, kde Ján Pavol II. slúžil pred desiatimi rokmi pontifikálnu sv. omšu.

Prijatie Mariánskej hory do spoločenstva dvadsiatich najvýznamnejších európskych pútnických miest
Po páde komunizmu i železnej opony začali na hlavné odpusty do Levoče prichádzať poprední predstavitelia Vatikánu, cirkevní hodnostári z Nemecka, Rakúska, Poľska, Francúzska, Španielska, Portugalska, Veľkej Británie a USA. Svet začal patrične doceňovať stáročnú tradíciu mariánskeho kultu nad Levočou. Tento proces medzinárodnej akceptácie levočskej hory s jej bazilikou vyvrcholil 3. – 5. októbra 2005 v maďarskom pútnickom meste Máriapócz, kde bola Mariánska hora prijatá na rokovaní združenia európskych mariánskych svätýň
(Réseau Marial Européen) do tohto spoločenstva.

2006
V tomto roku opäť zavítal do svojej obľúbenej levočskej svätyne kardinál Jozef Tomko. Tento rodák zo Slovenska veľmi usilovne propaguje význam i vysokú úroveň Mariánskej hory vo Vatikáne. Kardinál Tomko predniesol roku 2006 vynikajúcu homíliu, ktorú okamžite prevzali kresťanské aj svetské médiá v plnom znení. Vo svojej kázni veľmi presne pomenoval aktuálne problémy slovenského národa.

2007
Kardinál Ján Chryzostom Korec napriek fyzickým ťažkostiam vyplývajúcim z pokročilého veku preukázal na tejto púti a najmä vo svojej homílii obdivuhodnú rozhľadenosť a sviežosť ducha. Použil veľmi pútavý a presný príklad učiteľky a mariánskej tradície. Vyznal sa zo svojho úprimného obdivu a úcty k levočskej svätyni. Na tejto púti poctil svojou návštevou zúčastnených veriacich tarbsko-lurský biskup Jean Jacques Periér, predseda Združenia európskych mariánskych pútnických miest.

2008
Slávnostnú sv. omšu slávil kardinál Christoph Schönborn, viedenský arcibiskup. Homíliu venoval ochrane počatého života a ustanovizni materstva. V závere svojej kázne vyslovil obdiv nad množstvom spovedajúcich sa pútnikov a službou kňazov vysluhujúcich sviatosť zmierenia. Na tejto púti sa zúčastnil aj fatimský biskup Antonio Marto.

2009
Svätý Otec Benedikt XVI. z príležitosti 25. výročia vyhlásenia baziliky minor na levočskej hore svojím predchodcom pápežom Jánom Pavlom II. blahej pamäti láskavo udelil právomoc spišskému diecéznemu biskupovi Mons. Františkovi Tondrovi, alebo ním poverenému inému biskupovi, v jeho mene udeliť Apoštolské požehnanie spojené s úplnými odpustkami na konci slávnostnej odpustovej sv. omše. Toto Apoštolské požehnanie spojené s úplnými odpustkami udelil hlavný celebrant odpustovej sv. omše 5. júla 2009 Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup, metropolita.

Ďalšie vyznačenie Mariánskej hory
Ďalším vyznačením Mariánskej hory v Levoči bolo oficiálne potvrdenie duchovného spojenia s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Apoštolská penitenciaria na základe právomocí, ktoré jej udelil zvláštnym spôsobom Najvyšší Veľkňaz, nakoľko s radosťou obdržala prednesené prosby, udeľuje úplné odpustky po riadnom splnení obvyklých podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) opravdivo kajúcim veriacim, ktorí ich chcú získať vo Svätyni Baziliky Navštívenia, ak sa zúčastnia na nejakej pobožnosti, alebo aspoň sa pomodlia modlitbu Pána a odrecitujú Vyznanie viery:
a) na sviatok Liberiánskej baziliky (ide o Baziliku Santa Maria Maggiore) 5. augusta,
b) na sviatok titulu samotnej Svätyne (ide o Baziliku na Mariánskej hore), 2. júla,
c) pri liturgických slávnostiach Blahoslavenej Panny Márie,
d) raz v roku v ten deň, ktorý si vyberie každý veriaci sám,
e) kedykoľvek skupina pútnikov bude tam putovať z dôvodu zbožnosti.
To, čo sa tu uvádza, má trvalú platnosť.
Dané v Ríme 28. februára 2009.
V rámci slávenia 25. výročia vyhlásenia pútnického kostola na Mariánskej hore za baziliku minor a po obdržaní príslušných dekrétov Apoštolskej Penitentiarie vydal spišský diecézny biskup Mons. František Tondra dekrét o ustanovení diecéznej mariánskej Svätyne v Levoči.

Mariánska hora dnes
Mariánska hora sa počas dvadsiatich slobodných pútnických rokov naozaj vyprofilovala na najväčšie a najvýznamnejšie slovenské centrum. Levočská svätyňa si získala vysoký kredit dôveryhodnosti a uznania v Európe, zámorí a predovšetkým na Slovensku.
Podľa predstáv Štefana Kluberta sú v bazilike na levočskej hore sv. omše každú nedeľu počas celého roka. Pravidelne sa slávia fatimské soboty. Mariánska hora je miestom veľmi hodnotných duchovných cvičení biskupov, kňazov, bohoslovcov, rehoľníkov a rehoľníc i laického apoštolátu.
Kresťanská mládež a deti majú svoju každoročnú púť od roku 1990. Mládež z celého Slovenska a v posledných rokoch aj z iných krajín Európy sa stretáva v Muráni a odtiaľ putujú počas celého týždňa do Levoče.
Roku 2003 doniesla slovenská kresťanská mládež na Mariánsku horu kríž. Tento kríž putoval po viacerých krajinách v zahraničí, aby svoje definitívne a čestné miesto dostal práve na levočskej hore. Táto novodobá tradícia mládežníckych pútí vyvrcholila 15. a 16. augusta 2006, keď sa na Mariánskej hore uskutočnilo celoslovenské stretnutie mládeže s J. Em. Joachimom Meisnerom, kolínskym arcibiskupom a kardinálom.
Toto podujatie nadväzovalo na historicky prvé svetové stretnutie mládeže v Kolíne nad Rýnom so Svätým Otcom Benediktom XVI. Hlavným duchovným aj organizátorským garantom kolínskeho stretnutia bol kardinál J. Meisner. Pretože navštívil Mariánsku horu viackrát, štyrikrát ešte počas pôsobenia Štefana Kluberta ako pomocný erfurtský biskup, sám vyšiel s iniciatívou stretnúť sa so slovenskou mládežou na Mariánskej hore.
Charizmatický kardinál si získal srdcia mladých Slovákov svojím bezprostredným prístupom a pastoračnou aktivitou.
Storočnicu svojej existencie si práve na Mariánskej hore v Levoči pripomenuli a oslávili 4. – 5. augusta 2007 kresťanskí skauti z celej Európy. Do Levoče prišlo 5000 mladých pútnikov zo sedemnástich krajín: z Talianska, Francúzska, Španielska, Portugalska, Poľska, Čiech, Slovenska, Ukrajiny, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Írska, Kazachstanu, Chorvátska, Slovinska, Belgicka a Rumunska.
Skauti mali v Levoči bohatý program. Celý týždeň prežili v modlitbách, na bohoslužbách a duchovných cvičeniach. Ich pobyt vyvrcholil v sobotu večer spoločným kultúrno-náboženským vystúpením jednotlivých štátov. Slávnostnú záverečnú sv. omšu celebroval v nedeľu 5. augusta o 10.00 hodine J. E. Mons. Ján Babjak, arcibiskup prešovskej eparchie vo východnom obrade. Z Levoče sa mladí európski skauti vydali na púť do Czenstochowej, kde oslavy storočnice kresťanského skautingu vyvrcholili.
Zvláštnu skupinu pútnikov tvoria príslušníci ozbrojených síl a zborov Slovenskej republiky. Vojaci začali svoje pešie púte do Levoče v roku 1993. K ich spontánnej aktivite sa postupne pridružovali policajti, záchranári, hasiči a ďalší členovia silových a záchranných zložiek.
Náboženský život špecifickej skupiny, akou armáda a polícia nepochybne je, vyvolal široký ohlas v zahraničí. K slovenským pútnikom z radov vojakov sa pridružili predstavitelia a zástupcovia armád z Francúzska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Belgicka, Maďarska a Čiech.
Územné centrum kresťanských seniorov so sídlom v Prešove pripravuje už dvanásť rokov pravidelné púte dôchodcov a starších na Mariánsku horu. Táto púť sa koná v týždni po hlavnej levočskej púti. Hoci garantom organizovania týchto seniorských pútí je regionálne prešovské centrum, na Mariánsku horu prichádzajú seniori temer z celého Slovenska.
Púť kresťanských seniorov na Mariánskej hore má svoj celodenný program. Na úvod zaznie prednáška o kresťanskom chápaní staroby a súčasných problémoch generácie tretieho veku. Pravidelnou a neodmysliteľnou súčasťou púte sú modlitby sv. ruženca, ktoré liturgicky vedie spravidla rektor Baziliky navštívenia Panny Márie, levočský dekan a farár. Vybraní seniori sa modlia desiatky radostného ruženca. Po modlitbe nasleduje slávnostná sv. omša, ktorú celebruje a káže niektorý z biskupov Spišskej diecézy alebo Košickej arcidiecézy. Na záver svojej púte kresťanskí seniori absolvujú pobožnosť krížovej cesty. Účastníkov púte z roka na rok pribúda a celý program sa musí uskutočniť pri hlavnom vonkajšom oltári.

Poľskí pútnici
Veriaci z Poľska chodievali na púte do Levoče, pokiaľ totalitná moc začiatkom rokov päťdesiatych nezačala tvrdo prenasledovať pútnikov. Ich púte boli obnovené po páde komunizmu roku 1990. Silným impulzom pre poľských pútnikov najmä zo Zakopaného bola návšteva pápeža Jána Pavla II. na Mariánskej hore 3. júla 1995. Svätý Otec vtedy priamo vyzval svojich rodákov, aby v čo najhojnejšom počte putovali do Levoče. Jeho slová neostali bez odozvy a pútnici zo Zakopaného nechýbajú ani na jednej slobodnej púti na levočskú horu.

Púte a duchovné podujatia počas kalendárneho roka:
26. 1. Slávenie Eucharistie z príležitosti vyhlásenia pútnického kostola na baziliku menšiu pápežom Jánom Pavlom II.
22. 2. Slávenie Sviatku Katedry sv. Petra apoštola.
Piatok pred Kvetnou nedeľou – Križová cesta mládeže pod vedením skautov a bohoslovcov s výstupom z Chrámu sv. Jakuba na Mariánsku horu.
Od Veľkej noci pravidelné, temer denné bohoslužby pre veriacich do poslednej októbrovej nedele. Začiatok mája Celoslovenská púť kresťanských pedagógov.
Polovička mája Púť detí a mládeže z diecéz: Košice, Prešov a Spiš.
Pútnický týždeň začína sa nedeľou pred 2. júlom a končí nedeľou po 2. júli.
5. 7. slávenie sviatku sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov.
Štvrtok po hlavnej púti celoslovenská púť kresťanských seniorov Slovenska.
5. 8. púť na sviatok výročia posviacky hlavnej baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme, s ktorou je levočská svätyňa duchovne spojená od roku 2009.
15. 8. slávenie sviatku Nanebovzatia Panny Márie s vigíliou za účasti veľkého počtu veriacich.
Posledná augustová nedeľa sa koná púť kresťanských demokratov so svojimi sympatizantmi.
31. 8. Bodka za prázdninami. Celodenný program s deťmi a mládežou na konci prázdnin a pred začiatkom školského roka pod vedením saleziánov Slovenska.
14. 9. Púť zdravotne postihnutých a vozičkárov na sviatok Povýšenia Sv. Kríža.
15. 9. Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska – celodenná púť.
Posledná septembrová nedeľa Tradičná púť veriacich zo Zakopaného z Poľska.
Prvá októbrová nedeľa Púť bohoslovcov so svojími predstaveným z Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí.
Druhá októbrová nedeľa Celoslovenská púť rytierov Nepoškvrnenej Panny Márie.
Štvrtá októbrová nedeľa Záverečná októbrová púť.
Okrem uvedených pravidelných podujatí sa od roku 1990 na Mariánskej hore slávia fatimské soboty počas celého roka.
Všetky mariánske sviatky a slávnosti, ako aj sviatky apoštolov.
Pre komunitu rehoľných sestier sa denne slúžia sv. omše.
Na Mariánskej hore sa vykonávajú duchovné cvičenia biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľnice a laického apoštolátu.

Je pre nás veľmi potešujúce, že v dnešnej hodnotovo a mravne rozkolísanej dobe každoročne navštívi Mariánsku horu 2 milióny pútnikov a veriacich.

Na tomto mieste sa ročne vyspovedá temer pol milióna veriacich a pristúpia k sv. prijímaniu.
V uvedenom počte 2 milióny pútnikov predstavujú silnú skupinu deti a mládež. Podľa náhodného anketového prieskumu títo mladí ľudia vo vekovom rozpätí 12 až 18 rokov hľadajú na tomto milostivom mieste prvé zážitky duchovného charakteru, ale zároveň túžia spoznávať aj históriu a poslanie pútnického miesta. Vo svojich modlitbách deti a mládež so sympatickou úprimnosťou a čistou vierou prosia Pannu Máriu za svojich rovesníkov, priateľov, rodičov a vychovávateľov.
Teší nás, že z roka na rok, a bolo to vidieť aj toho roku, pribúda peších pútí z rôznych končín Slovenska. Veľkú časť pútnikov tvoria veriaci v strednom produktívnom veku. Motivácia ich účasti na pútiach je bohatá a duchovne zložitejšia než u najmladšej generácie slovenských kresťanov.
Na Mariánsku horu prichádzajú veriaci s naozajstnou pokorou, aby poďakovali nebeskej Matke za milosť života, za kresťanské pevné povedomie a vyprosujú si trpezlivosť v znášaní kríža staroby a choroby. Často sa modlia za chyby, ktorých sa dopustili vo výchove svojich detí. Mnohí v modlitbách prosia levočskú Pannu Máriu, aby ich uchránila pred nekajúcnou smrťou.
Text poskytol Mons. prof. Frantisek Dlugoš, dekan a farár Rímskokatolíckeho farského úradu v Levoči

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Dom Pútnika,Trnava
OZ Spojené ruky
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry