jún, 2019

Filter
30máj - 9júnCelý deňTuríčna novéna - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - Mariánska diecézna svätyňa
1júnCelý deňFatimská sobota – Metropolitná púť kňazov – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
1júnCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
1júnCelý deňFatimská sobota - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
1júnCelý deňPRAVIDELNÁ MESAČNÁ PEŠIA PÚŤ BRATISLAVSKÁ KALVÁRIA – KAČIN - MARIANKA
2júnCelý deňDoľany - Púť k sv. Leonardovi
7jún - 9Celý deňSlávnosť zoslania Ducha svätého - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
8júnCelý deňFatimská sobota – Rajecká Lesná – Frivald
8júnCelý deňPúť zdravotníkov - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
8jún - 10Celý deňTuričná púť - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
13júnCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
15júnCelý deňPÚŤ SVETOVÉHO APOŠTOLÁTU FATIMY ČIECH A MORAVY – Turzovka – Hora Živčáková
15jún - 16Celý deňPúť k Najsvätejšej Trojici – Rajecká Lesná – Frivald
16júnCelý deňTrojičná púť - MARIANKA
20jún - 28Celý deňPúť k Božskému Srdcu Ježišovmu - Litava
21júnCelý deňPúť onkologických pacientov – Rajecká Lesná – Frivald
22júnCelý deňPúť z Bindtu do Závadky - Bindt
28júnCelý deňPúť na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - Slávnostné vyhlásenie povýšenia na Baziliku Minor - Hronský Beňadik
28jún - 30Celý deňPúť na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - Tesárske Mlyňany
29júnCelý deňPúť motorkárov - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
29júnCelý deňSv. Peter a Pavol – odpust baziliky – Púť rodín – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
29júnCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice
29júnCelý deňPútnická sv. omša k bl. Zdenke Schelingovej - Trnava, Kaplnka Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža
29jún - 30Celý deňPúť rodín - hlavná púť - Višňové

SIVÁ BRADA – SPIŠSKÝ JERUZALEM

Patrocínium: nie je určené
Hlavná púť: hľadá sa termín (pravdepodobne máj)
Kontakt: Biskupský archív Spišskej kapituly
Telefón: 053/419 41 33
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Kaplnka sv. Kríža na Sivej brade je súčasťou ojedinelej krajinnej kalvárie v súčasnosti známej pod názvom Spišský Jeruzalem, ktorá pochádza zo 17. storočia a je pravdepodobne najstaršou kalváriou na Slovensku. (pozn. na Slovensku sa nachádza 113 kalvárií)

Celkový, dávno zabudnutý, symbolický rámec kalvárie typu Jeruzalem na Pažici pri Spišskej Kapitule bol objavený v roku 2002. Stalo sa tak na základe prác Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici v rámci spracovávania úlohy „Krajinný ráz regiónov Slovenskej republiky“.

Počiatky realizácie zámeru Calvario Jerusalem môžeme pravdepodobne spojiť s menom spišského prepošta Juraja Bársonyho (1663 – 1675) a súvisí predovšetkým s pobytom jezuitov v Spišskej Kapitule. Jezuiti tu pôsobili od roku 1646 (1648), do skončenia činnosti rehole v roku 1773. Jezuiti boli známi svojimi duchovnými cvičeniami, exercíciami, aj hraním divadla. To, že sa tu konali mystériá a púte, dosvedčujú historické záznamy a miestopisné názvy. Mystériá boli náboženským divadlom, často to bývali rozsiahle dramatické útvary s výjavmi z Ježišovho života. U nás ich poznáme ako pašiové hry. Hrávali sa aj niekoľko dní.  Predstavujú tú časť evanjelií, ktoré opisujú poslednú večeru, zatknutie a súdenie Krista, jeho smrť a pohreb. Odohrávali sa pred Veľkou nocou počas veľkonočného týždňa. Najvýznamnejšie obdobie pôsobenia jezuitov spadá do obdobia r. 1665 – 1671, keď spravovali aj známe gymnázium, ktoré v roku 1671 presunuli z Kapituly do Levoče. Rezidencia na Kapitule im ostala. Po ich odchode a zrušení rádu (1773) náročné, zhruba 24- hodinové mystérium, pravdepodobne zaniklo. Ostali iba dnes známe relikty kalvárie na Pažici. Záhrady pod Jablonovom, niekedy na prelome XIX. a XX. storočia sa úplne stratili a krajina bola využívaná iba hospodársky. Neskôr sa na území Pažice pravidelne konali menšie púte veriacich z blízkeho okolia.

Zámer Calvario Jerusalem na Pažici bol realizovaný pravdepodobne v rokoch 1666 – 1675. Najstaršia je Kaplnka sv. Rozálie (s vročením 1666) so šesťbokým pôdorysom. Na ňu koncepčne nadväzuje štvorcová otvorená Kaplnka sv. Františka Xaverského (z roku 1669), s oltárnou menzou, smerujúca na predošlú kaplnku. Samotná krížová cesta je reprezentovaná vrchom Sivá Brada s Kaplnkou svätého Kríža. Trasa nie je vyznačená zastaveniami, ale vrch kadiaľ prechádza, sa volá Krížová hora. Pútnická veľká baroková Kaplnka sv. Kríža na Sivej Brade, v jej novšom stvárnení (1771 – 1782) evidentne pripomína Golgotu.

Najväčšia kaplnka na Pažici, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, sa nachádza na juhozápadnej strane Pažice. Je z roku 1766. Tvorí samostatnú kapitolu vývoja Pažice, odlišnú od pôvodnej koncepcie, i keď je často prezentovaná ako Spišský Jeruzalem. Zámer kalvárie je lokalizovaný nielen na Pažici, ale aj v jej okolí, smerom na obec Jablonov. Lokalita reprezentujúca Getsemanské záhrady („za riečkou Cedron“) zanikla. Nachádza sa v južnom cípe katastra Jablonova v podobe bývalej záhrady pri rybníku (bola v majetku Kapituly).

Dnes je tam lúka.

Vzdialenosti objektov na Pažici a okolí, analogické s Jeruzalemom, do tohto priestoru zrejme doniesli mnísi z Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku. Vieme o nich, že boli aj v Spišskom Podhradí, ktoré vtedy patrilo Poľsku. Šesť religióznych trás zodpovedajúcich popisu evanjelií, respektíve Nového Zákona, je viazaných na konkrétne miesta pobytu Ježiša Krista.

Sú to:

(1) Posledná večera s apoštolmi, umývanie nôh, Eucharistia, cesta za potok Kedron do Getsemanských záhrad,

(2) Getsemanské záhrady, zatknutie Pána Ježiša, predvedenie Ježiša z Getsemanských záhrad do Kajfášovho domu, Annáš a Kajfáš, zasadnutie synedria (tribunálu), Peter 3-krát zaprie,

(3) predvedenie Ježiša z Kajfášovho domu do pevnosti Antónia, vtedajšieho Pretória, Ježiš pred Pilátom

(4) odvedenie Ježiša do paláca Herodota Antipu, Ježiš pred Herodotom,

(5) odvedenie Ježiša z Herodotovho paláca späť do Pretória k Pilátovi, odsúdenie, rozsudok, (6) Krížová cesta z Pretória na Kalváriu, Golgota, ukrižovanie.

V reálnom prostredí na Pažici mnísi odkrokovali vzdialenosti. Jednotlivé objekty boli umiestňované náznakovo do rovnakého prostredia ako v Jeruzaleme. Ich geografická poloha a orientácia na svetové strany je len približná. Vytvára však hlavné body príbehu, spojené trasami:

  1. trasa od Dómu sv. Martina (Večeradlo) cez lokalitu Rybníky, za potokom (Cedron) po zaniknutý park pod Jablonovom (Getsemanské záhrady);
  2. trasa od Rybníkov (Getsemanské záhrady) po miesto bývalého Kláštora sv. Martina (Kajfášov a Annášov dom) na okraji Pažice;
  3. trasa od okraja Pažice (Kajfášov dom) po Kaplnku sv. Františka Xaverského na Krížovej hore (predstavujúca pevnosť Antónia, Pretórium);
  4. trasa od kaplnky na Krížovej hore (Pretórium) po centrálnu Kaplnku sv. Rozálie (Palác Herodota) v strede Pažice;
  5. trasa od centrálnej kaplnky (Palác Herodota) po Kaplnku na Krížovej hore, (Pretórium);
  6. trasa od Kaplnky na Krížovej hore, (Pretórium) po Sivú Bradu (Kalvária, Golgota) ako Krížová cesta.

 

Sivá Brada

je travertínový kopec. Leží v nadmorskej výške 506 metrov v Hornádskej kotline. Výška tejto typickej travertínovej kopy je asi 25 metrov, šírka pri úpätí až 500 metrov. Je svojim spôsobom raritou celého Slovenska, lebo na rozdiel od podobných kôp (napríklad Dreveník, Spišský hradný vrch), je stále kopou živou. Má približne 10 000 rokov.

Silne mineralizovaná voda vyviera z hĺbky hneď na niekoľkých miestach. Najvýraznejšiu činnosť tečúcej mineralizovanej vody vidieť na severe a na juhu kopca. Na jej vrchole je jazierko s priemerom približne 3 a hĺbkou 0,3 metra. V jazierku nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda, preplynená oxidom uhličitým, ktorá v sebe obsahuje veľké množstvo rozpustných látok.

Okolie Sivej brady je známe aj minerálnymi prameňmi, ktoré sú hojne využívané návštevníkmi. Na juhu boli vytvorené menšie kúpele, kde sa tečúca voda využívala práve na kúpeľné účely. Liečili sa tu choroby tráviacej sústavy a látkovej premeny.

Je celkom pochopiteľné, že Sivú bradu s jej mimoriadnymi prírodnými hodnotami od roku 1979 chráni zákon. V súčasnosti je Národnou prírodnou rezerváciou.

Text spracovala: Mgr. Mária Prekopová

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2011/enviro3/06_kalvaria.pdf

http://www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf

http://korzar.sme.sk/c/4683265/siva-brada-je-este-stale-zivou-travertinovou-kopou.html

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry