december, 2019

Filter
6decCelý deňPúť k sv. Mikulášovi – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
7decCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
7decCelý deňFatimská sobota - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
7decCelý deňFatimská sobota – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
13decCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
28decCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice
30decCelý deňPútnická sv. omša k bl. Zdenke Schelingovej - Trnava, Kaplnka Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža

SPIŠSKÁ KAPITULA

Patrocínium: sv. Martin
Hlavná púť: 11. november, alebo nedeľa najbližšia k sviatku
Kontakt: Turistické informačné centrum Spišská Kapitula 18, 053 04 Spišské Podhradie
Telefón: 0904 021 788
webová stránka: www.kapitula.sk
e-mail: infocentrum@kapitula.sk
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Pôvodne samostatná obec Spišská Kapitula od roku 1948 je mestskou časťou Spišského Podhradia. Je cirkevným mestečkom, ležiacim na kopci a vyvinula sa v 12. storočí okolo kostola.
Prvou písomnou zmienkou o Spiši je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Prostredníctvom nej bamberský biskup Ekbert (brat uhorskej kráľovnej Gertrúdy, prvej manželky Ondreja II.) predáva rozsiahle územie medzi Snežnými horami a v povodí rieky Poprad spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Je pravdepodobné, že prepoštova sestra, jej manžel Rutger a aj samotný Adolf (prvý po mene známy spišský prepošt) pochádzali z blízkeho okruhu kráľovnej Gertrúdy. Aj napriek tomu, že sa nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo. Okrem toho na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi. Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb.
Od polovice 13. storočia teda bola Spišská Kapitula sídlom spišského prepošstva, kapituly a mala funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.
V rokoch 1662-1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Po stáročia sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (250-300). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.
Spišské prepoštstvo bolo v roku 1776 panovníčkou Máriou Teréziou a pápežom Piom VI. povýšené na Spišské biskupstvo, ktoré sa tak vyčlenilo z Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku. Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.
V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu, ktorej závery sa v súčasnosti uvádzajú do života. Súčasný spišský biskup je Mons. Štefan Sečka.
Spišská Kapitula je mestskou pamiatkovou rezerváciou.
Dominantnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma vežami. Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského). Katedrála má mimoriadne cenný interiér – najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku – Leo albus.
V Spišskej Kapitule je zachovaný hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, niektoré pôvodne gotické, iné renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou, hodinová veža z roku 1739 a budova seminára, pôvodne gotická, neskôr renesančne a barokovo upravená.
Katedrála sv. Martina
Katedrálny chrám sv. Martina z Tours, biskupa bol v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí postavený v rokoch 1245 – 75 a rozšírený v rokoch 1462 – 78 a 1488 – 92.
Sv. Martin (11. 11.) je zároveň patrónom Spišskej diecézy.
Výročie posvätenia katedrály je 25. októbra.
Od roku 1950 je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula a 6. – 11. decembra 1993 deklarovaním v Cartagene (Kolumbia) sa stala súčasťou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Katedrála sv. Martina je skvelým príkladom vývoja jednotlivých architektonických slohov. Prvou stavebnou fázou tohto chrámu bola fáza románska, ktorú je možné zaradiť do prvej tretiny 13. storočia, keď kostol pôdorysne predstavoval trojlodie, na ktoré sa napájala priečna loď (transept). Určujúca stavebná etapa vo vývoji vzhľadu dnešného kostola nastala v rokoch 1462 – 1478, keď bol chrám goticky prestavaný a rozšírený o rozsiahlu svätyňu. Taktiež dostal nové zaklenutie a tým získal charakter halového kostola s tromi loďami. V rokoch 1493 – 1499 bola v štýle neskorej gotiky k južnej stene kostola pristavaná Kaplnka Zápoľskovcov, pod ktorou bola súčasne vystavaná krypta. V druhej polovici 18. storočia prebehli rôzne barokové úpravy, ktoré sa prejavili hlavne v prestavbe krýpt. Posledná etapa stavebných úprav chrámu prebehla koncom 19. storočia.
Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou chrámu je románska plastika Bieleho leva – Leo albus, ktorý je jedinou zachovanou románskou plastikou tohto druhu na Slovensku. Ďalšou výnimočnosťou kostola je najstaršia datovaná nástenná maľba na Spiši z roku 1317, ktorá je umiestnená na severnej, ešte pôvodnej románskej stene. Znázorňuje Korunovanie Karola Róberta z Anjou za uhorského kráľa.
Z pôvodného počtu 13 gotických krídlových oltárov sa zachovalo iba päť a sú pripisované majstrovi spišskokapitulskej dielne. Hlavný oltár bol vysvätený v roku 1478 a v jeho oltárnej skrini sa nachádzajú tri ústredné sochy – Madona s dieťaťom, sv. Martin a sv. Mikuláš. Z roku 1478 pochádza aj Oltár Troch kráľov, ktorého najvzácnejšou časťou je pôvodná gotická predela zobrazujúca zmŕtvychvstalého Krista. Najstarším oltárom chrámu je Oltár Usnutia Panny Márie z roku 1470. Jediným kompletne zachovaným gotickým oltárom je Oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493 – 1499, ktorý je umiestnený v Kaplnke Zápoľskovcov. Posledným krídlovým oltárom je Oltár sv. Michala Archanjela z roku 1472, ktorý na ústrednej tabuľovej maľbe váži duše ľudí pri Poslednom súde. V chráme sú umiestnené ešte ďalšie tri oltáre – barokový Oltár sv. Kríža z roku 1622 – 1629, Oltár Piety z roku 1873 a Oltár Božského Srdca Ježišovho (1902).
Zo zariadenia katedrály je potrebné ešte spomenúť barokové lavice z roku 1630, ktorých predné čelá znázorňujú výjavy: Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Útek do Egypta a Kristus na Olivovej hore. Okrem toho sa v Kaplnke Zápoľskovcov nachádzajú aj cenné renesančné epitafy z konca 15. storočia, ktoré patria Imrichovi a Štefanovi Zápoľským a sú detailným zobrazením týchto palatínov v brnení. Vzácnou súčasťou chrámu sú aj pohrebné štíty – mortuáriá – ktoré pochádzajú zo 17. storočia a patria príslušníkom rodu Csáky, Thurzo, a Erdödy. V gotických oknách sa nachádzajú farebné vitráže, vyrobené v tirolskej dielni v Innsbrucku, ktoré v sanktuáriu znázorňujú výjavy zo života sv. Martina a v kaplnke Zápoľskovcov zasa motívy zo Starého a z Nového zákona.
Praktické informácie:
Katedrála je prístupná počas sv. omší i určených návštevných hodín – od pondelka do piatka od 9.00 do 15.00 h. Vstupné je 2 eurá, zľavnené 1 euro. Fotografovanie v interiéri je zakázané.
Kontakt na turistické informačné centrum: infocentrum@kapitula.sk, 0904 021 788.
GPS: 49.000474913, 20.740733743
Text spracovala: Mgr. Mária Prekopová
Zdroje:
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkevne-provincie/p/rimskokatolicka-cirkev/c/historia-biskupstva-spis
http://dieceza.kapitula.sk/
http://www.slovenskyraj.sk/vylety/spkapitula/spkapitula.html
http://www.apsida.sk/c/3195/spisska-kapitula
Tradícia putovania do Spišskej Kapituly
Mgr. et Mgr. Vladimír Olejník, vedúci archivár
Tradície putovania do Spišskej Kapituly sa neviažu len na jeden východiskový bod, na jedného svätca, či jeden sakrálny objekt. Putovanie na toto miesto malo svoj historický vývin a záujem pútnikov s plynúcimi storočiami postupne kryštalizoval, vyvíjal sa, menil a sústreďoval sa na rôznych svätcov a rôzne sakrálne stavby.
Podľa dávnych pápežských privilégií mali spišskí prepošti právo na Veľkú noc rozhrešovať od tzv. rezervát – teda hriechov, od ktorých môže rozhrešiť iba biskup. Kolegiátny Kostol sv. Martina (dnes Katedrála sv. Martina) sa tak stal v 4. – 16. storočí cieľom pútí veľkého množstva veriacich, a to predovšetkým vo veľkonočnom období. Množstvá ľudí boli také veľké, že nevošli do pôvodného gotického chrámu a prepošt vychádzal z neho von. Okrem veriacich západného obradu sa v týchto súvislostiach spomínajú dokonca zástupy Ruténov a Valachov, čo znamená, že do Spišskej Kapituly putovali aj veriaci východného obradu. Množstvom veriacich sa zdôvodňovala aj veľká prestavba kostola v druhej polovici 15. storočia. V priebehu rokov 1462-1478 boli prestavané lode kostola a nová svätyňa a v rokoch 1487-1499 bola k južnej stene pristavaná Kaplnka Zápoľskovcov. Zaujímavé je, že tradícia pútí na Veľkú noc pretrvala očividne aj v 18. a 19. stor., teda v obdobiach, kedy po r. 1776 bola Spišská kapitula už sídlom biskupstva. V archívoch máme zmienku o Veľkonočnej nedeli roku 1777, kedy do katedrály prišlo na obrady také veľké množstvo veriacich, že sa pod ich váhou prelomila a preborila kamenná platňa, zakrývajúca vstup do kanonickej krypty. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
V priestore medzi Katedrálou sv. Martina a biskupskou rezidenciou, trocha východne o oboch objektov, stávala do r. 1781 prastará Kaplnka sv. Valentína (pôvodne Panny Márie). Jej počiatky siahajú ešte pred písomné obdobie Spišskej Kapituly a už v listine z r. 1273 je kaplnka považovaná za starobylú. Pôvodne bola kaplnka zasvätená Panne Márii a čo ej zvláštne, jej sviatok (Očisťovanie Panny Márie) sa slávil 14. februára. Kaplnak sa nazývala aj procesná (capella processionalis), teda pútnická. Súvisí to so zmenou jej patrocínia, ku ktorej došlo v druhej polovici 14. stor. V tomto období bola k pôvodnému románskemu kostolu (dnešnej Katedrále sv. Martina) pristavaná nová kaplnka, zasvätená Panne Márii a starobylá kaplnka vedľa kostola dostala nové patrocínium – sv. Valentína. V dnešnom ponímaní sa redukuje patronát sv. Valentína len na zaľúbených. V stredoveku bol však oveľa zreteľnejšie vnímaný ako patrón chorých. Z tohto dôvodu od polovice 14. a v priebehu celého 15. storočia je táto kaplnka cieľom pútí chorých. V 16. storočí kult sv. Valentína a celkovo tradícia pútí do Spišskej Kapituly utrpeli jednak nástupom reformácie na Spiši, jednak nepokojmi počas protihabsburských povstaní, nemalou mierou sa o potlačenie tradícií zaslúžilo aj nehodné pôsobenie spišského prepošta Jána Horvátha. Až  v polovici 17. storočia sa púte obnovujú a náboženský život v Spišskej Kapitule vstáva z popola. Vďačiť za to môžeme Spoločnosti Ježišovej, ktorá tu od r. 1647 mala svoju rezidenciu a gymnázium. Spiritualita jezuitov jednak oprášila starobylé pútnické tradície, jednak priniesla nové podnety v podobe jezuitských svätcov, či stavieb, typických pre novovekú spiritualitu. Kaplnka sv. Valentína bola koncom 17. stor. zrenovovaná kanonikom Andrejom Ondrejkovičom (Ondrejkovics). V tomto období prebehol aj menej úspešný pokus , neúspešný pokus o obnovenie úcty k tomuto svätcovi. Masové púte obdobia stredoveku sa však už nevrátili. V konečnom dôsledku bola v r. 1781 kaplnka zbúraná v súvislosti so stavebnými úpravami biskupského paláca. Kult sv. Valentína však celkom nezanikol. Sviatok sa slávil na oltári v Katedrále sv. Martina až do konca 19. storočia. Veľkou trhlinou v tradíciách putovania bolo – podobne ako na iných miestach – obdobie totalitného režimu po r. 1948. Za vyše 40 rokov sa vystriedali generácie veriacich, de facto zanikla Spišská sídelná kapitula, ktorá sa o púte starala a na väčšinu pútí do Spišskej Kapituly sa takmer zabudlo. Jednou z mála výnimiek je sv. Valentín. Po r. 1990 bola tradícia pútí do Spišskej Kapituly na sviatok sv. Valentína obnovená. Tentoraz však cieľovou skupinou veriacich nie sú chorí, ale mládež. Každý rok sa tu na sviatok sv. Valentína konajú stretnutia mladých (Stretnutie mládeže spod Braniska/Stretnutie mládeže v Spišskej Kapitule/Valentín v Spišskej Kapitule…).
Za kapitulskou hradbou, západne od Spišskej Kapituly, sa nachádza travertínová plošina (nazývaná Pažica) a ďalší holý travertínový kopec (Sivá Barda), ktoré sa svojím tvarom prihovárali barokovým staviteľom natoľko, že tu v priebehu rokov 1666-1675 postavili kalváriu. Typologicky je táto kalvária označovaná ako Calvaria Jerusalem, čo znamená, že kaplnky, vyznačujúce miesta utrpenia Ježiša Krista, sú v krajine rozostavené približne podľa ich skutočnej polohy a vzdialenosti ako je tomu v skutočnom Jeruzaleme. Ide o akúsi mapu v krajine, ktorú od r. 2013 nazývame Spišský Jeruzalem. Kalváriu tvorí niekoľko objektov: Kaplnka sv. Rozálie (postavená r. 1666), ktorá predstavuje Hrodesov palác, kaplnka sv. Františka Xaverského (1669) – sídlo Pontského Piláta, Kaplnka sv. Kríža (1675) na vrchu Sivá Brada, ktorá predstavuje Golgotu s božím hrobom. Kalváriu uzatvára sedem prícestných kaplniek (1675), rozostavených po okraji travertínovej plošiny, ktoré symbolizujú hradby Jeruzalema v časoch Ježiša Krista. Kalváriu postavil spišský prepošt Juraj Báršoň (Bársony) a kanonik Ján Betlenfalvaj (Bethlenfalvay). Inšpiráciou bola jednak spiritualita jezuitov, ktorí v Spišskej Kapitule v tom čase už sídlili a jednak Kalwaria Zebrzydowska v Poľsku, ktorá je staršia o viac než 50 rokov. Kalvária pri Spišskej Kapitule sa tešila veľkej pozornosti veriacich predovšetkým počas Veľkej noci, kedy tu jeziti usporadúvali mystériá, pašiové hry a procesie, ale aj divadelné stvárnenia udalostí Veľkej noci. Tradícia veľkonočných hier ustúpila so zrušením jezuitov r. 1773. O jej obnovu sa slávením krížových ciest pokúšajú súčasníci – poslucháči Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule a veriaci z okolia. Vzhľadom k poveternostným podmienkam na Spiši to však nie je každý rok možné. Ďalšou vznikajúcou tradíciou je duchovno-kultúrny festival s rovnakým názvom – Spišský Jeruzalem, ktorý sa koná v júni. Jeho súčasťou sú nielen krížové cesty a sväté omše v priestoroch kalvárie, ale aj bohatý duchovný a kultúrny program.
Okrem celkového zamerania Spišského Jeruzalema na utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista nesú svoju tradíciu pútí aj jednotlivé kaplnky, patriace do tejto kalvárie.
Kaplnka sv. Rozálie bola postavená r. 1666. V systéme kalvárie označuje Herodesov palác. Zasvätená je sv. Rozálii, patrónke proti moru a iným nákazlivým ochoreniam (sviatok 4. 9.) na pamiatku strašnej morovej epidémie v okolí Spišskej Kapituly r. 1662. Hneď po výstavbe sa kaplnka stáva cieľom veľkých pútí chorých na sviatok tejto patrónky (4. 9.). Veľké procesie ku kaplnke sa konajú až do polovice 18. storočia. Potom záujem pútnikov upadá, sústreďuje sa na Kaplnku sv. Františka Xaverského a najmä na Kaplnku sv. Kríža. Od r. 1804 sa procesie obmedzujú už  len na utorok v Prosebné dni. Posledná celková oprava kaplnky prebehla r. 1935. Dnes sa púte k sv. Rozálii v Spišskej Kapitule nepraktizujú. Je však záujem o ich obnovenie na sviatok tejto svätice.
Kaplnka sv. Františka Xaverského bola v kalvárii postavená ako v poradí druhá, r. 1669. Symbolizuje rímsku pevnosť Antóniu – sídlo Piláta Pontského. Zasväcuje ju sv. Františkovi Xaverskému, jezuitskému svätcovi, patrónovi proti posadnutiu zlým duchom, ako i proti duševným i telesným chorobám. Kaplnka sa po svojej výstavbe stáva cieľom pútí chorých – na sviatok sv. Františka (3. 12.), ale aj v ďalších obdobiach roka. Jezuitskí kronikári uvádzajú, že „okolie kaplnky sa kvôli počtu chorých pútnikov často podobalo skôr na tábor malomocných, než na lúku“. Okolie kaplnky sa po zrušení cintorína okolo katedrály sv. Martina stáva kapitulským cintorínom a pochováva sa tu až do zriadenia súčasného kapitulského cintorína r. 1820. Tradícia pútí k tejto kaplnke nepretrvala dlho. Už r. 1796 je kaplnka vo veľmi zlom stave. Začiatkom 19. Storočia ju renovuje spišský kanonik Jozef Csech, roku 1829 už ako košický biskup na jej údržbu venuje ďalších 50 zlatých. V súčasnej dobe sa púte ku Kaplnke sv. Františka Xaverského nekonajú.
Kaplnka sv. Kríža je vrcholom kalvárie. Pôvodná kaplnka, spolu s prícestnými kaplnkami okolo Pažice, ktoré označujú hradby Jeruzalema, bola postavená r. 1675. Príznačne je zasvätená Svätému Krížu. Kopec, na ktorom stojí, evokuje Golgotu. Oltár v kaplnke z r. 1804 má zas v stipese inštalovaný boží hrob, čím je pašiový okruh kalvárie uzavretý. Pôvodná kaplnka bola oveľa menšia ako súčasná. Stála priamo na prameni, ktorý sa počas pútí a procesií posviacal a chorí si z neho naberali. Púte k tejto kaplnke sa rozšírili od r. 1678. Jezuitské záznamy hovoria aj o zázračných uzdraveniach. Od r. 1696 púte organizuje Kongregácia Blahoslavenej Panny Márie, patrónky zomierajúcich a zosnulých. V r. 1749 dostala kaplnka nový Oltár Blahoslavenej Panny Márie a pred vstupom do kaplnky bola umiestnená kamenná menza, zdobená súsoším Ukrižovania. Množstvo pútnikov muselo byť veľké, o čom svedčí nielen tento exteriérový oltár, ale aj poľná kazateľnica nad vstupom do kostola a desať prenosných spovedníc, ktoré sa v čase pútí rozostavovali v priestore okolo kaplnky. V r. 1771 začala prestavba kaplnky pod vedením kanonika Tomáša Wattera. Kaplnka r. 1779 dostala plnomocné odpustky, ktoré mohli získať pútnici. V r. 1781 v stavbe na vlastné náklady pokračuje exjezuita, páter František Makay, S. J. Kaplnka bola vysvätená r. 1779, no do dnešnej podoby dostavaná až r. 1782. V r. 1804 bol v kaplnke nainštalovaný nový Oltár sv. Kríža a bočný Oltár sv. Františka Xaverského. Bola tiež založená fundácia na údržbu kaplnky.
Kaplnka ako jediná slúži pre liturgické účely dodnes, slávi sa tu sviatok Povýšenia sv. Kríža (14. 9.)
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola postavená v priestore Spišského Jeruzalema ako posledná, r. 1766, s pôvodnou kalváriou však už nesúvisí. Je zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, patrónovi ľudí, trpiacich protivenstvá od iných. Pôvodné púte na sviatok tohto svätca (16. 5.), ktoré mal na starosti jeden z kanonikov Spišskej sídelnej kapituly upadli počas komunizmu do zabudnutia. V súčasnosti je snaha obnoviť púte v spojení s duchovno-kultúrnym festivalom Spišský Jeruzalem. Sv. Ján Nepomucký je aj patrónom Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Na obnovených púťach sú preto zainteresovaní aj seminaristi.

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry