jún, 2019

Filter
30máj - 9júnCelý deňTuríčna novéna - Gaboltov, Farský kostol sv. Vojtecha - Mariánska diecézna svätyňa
1júnCelý deňFatimská sobota – Metropolitná púť kňazov – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
1júnCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
1júnCelý deňFatimská sobota - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
1júnCelý deňPRAVIDELNÁ MESAČNÁ PEŠIA PÚŤ BRATISLAVSKÁ KALVÁRIA – KAČIN - MARIANKA
2júnCelý deňDoľany - Púť k sv. Leonardovi
7jún - 9Celý deňSlávnosť zoslania Ducha svätého - Šaštín - Stráže, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
8júnCelý deňFatimská sobota – Rajecká Lesná – Frivald
8júnCelý deňPúť zdravotníkov - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
8jún - 10Celý deňTuričná púť - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
13júnCelý deňFatimská slávnosť - Višňové
15júnCelý deňPÚŤ SVETOVÉHO APOŠTOLÁTU FATIMY ČIECH A MORAVY – Turzovka – Hora Živčáková
15jún - 16Celý deňPúť k Najsvätejšej Trojici – Rajecká Lesná – Frivald
16júnCelý deňTrojičná púť - MARIANKA
20jún - 28Celý deňPúť k Božskému Srdcu Ježišovmu - Litava
21júnCelý deňPúť onkologických pacientov – Rajecká Lesná – Frivald
22júnCelý deňPúť z Bindtu do Závadky - Bindt
28júnCelý deňPúť na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - Slávnostné vyhlásenie povýšenia na Baziliku Minor - Hronský Beňadik
28jún - 30Celý deňPúť na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - Tesárske Mlyňany
29júnCelý deňPúť motorkárov - Šaštín, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
29júnCelý deňSv. Peter a Pavol – odpust baziliky – Púť rodín – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
29júnCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice
29júnCelý deňPútnická sv. omša k bl. Zdenke Schelingovej - Trnava, Kaplnka Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža
29jún - 30Celý deňPúť rodín - hlavná púť - Višňové

DOLNÉ OREŠANY

Patrocínium:
Hlavná púť:
Kontakt: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Dolné Orešany, 919 02 Dolné Orešany 1
Telefón: 033/558 21 77
webová stránka:
e-mail: dolneoresany@gmail.com
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Najstarší zachovaný písomný doklad o Dolných Orešanoch je z roku 1235 v listine, ktorá uvádza súpis majetku patriaceho k panstvu Červený Kameň, ktorý vydala Ostrihomská kapitula.
V 14. storočí bol v Dolných Orešanoch postavený gotický kostol. V roku 1390 sa zachoval doklad o spore viacerých farárov proti vrchnosti, v ktorom bol spomínaný “Plebanus de Villa Nucus Slavonicali”, teda fraár zo slovenskej osady Nucus (orech). Od konca 14. storočia sa uvádzajú Dolné Orešany ako Windisch Nussdorf, villa Nucum Slavonicum, teda Slovenské Orešany na rozdiel od Horných Orešian, ktoré sa uvádzajú ako Nemecké Orešany. Po tatarskom plene boli tieto obce kolonizované nemeckým obyvateľstvom, ktoré ovplyvnilo spoločenský aj hospodársky život v týchto obciach.
Na začiatku 16. storočia sa Dolné Orešany stávajú zemepánskym mestečkom s právom používať svoj vlastný erb, samostatné mestské práva, ako aj trhové právo s privilégiom štyroch výročných jarmokov. Okrem práva voľby richtára a predstavenstva obce, mala obec aj právo slobodnej voľby farára. Osobitným dobovým svedectvom súdnej autonómie mestečka je v strede dediny zachovaný stĺp hanvy, ku ktorému boli na verejný pranier pripútavaní previnilci, najčastejšie zlodeji.
Obec bola známa už v tomto období dorábaním červeného vína, za ktoré často obdržala cenu bratislavskej župy, ako sa to spomína aj v listine z roku 1579 zachovaná v smolenickom hradnom archíve. O vinohradníckom charaktre obce svedčí i strapec hrozna a vinohradnícky nôž na erbe z roku 1525 vytesanom v klenbe podvežia farského kostola.
V prvej polovici 16. storočia mala obec vlastnú školu, založenú v roku 1543 a život bol organizovaný podľa nemeckého práva. O rozvoji a blahobyte obce v tom čase svedčí i skutočnosť, že v rokoch 1518 až 1521 bola ku kostolu pristavená veža a v roku 1525 sa  vytvorila nová klenba v lodi kostola, pastofórium vo svätyni a bol vymaľovaný celý interiér kostola.
Za čias tureckých nájazdov obyvatelia Dolných Orešian preukázali svoju remeselnícku vyspelosť, keď opevnili kostol obranným múrom a zo svojich pivníc prekopali tajné chodby, vzájomne prepojené tak, aby sa bolo možné ukryť v priestoroch kostola.
Po tureckých nájazdoch strácajú Dolné Orešany svoju hospodársku silu, čo sa prejavilo aj poklesom produkcie vína na pätinu. Tak isto stratili aj ráz mesta, ktorý znova nadobudli v neskoršom období.
V roku 1690 zhorela fara a v nej i farská kronika, ktorá bola zdrojom údajov o počte a zložení dovtedajšieho obyvateľstva Dolných Orešian. V 17. storočí, pri jednej z vĺn kolonizácií, sa v dedine usadili tiež habáni-hrnčiari a džbánkari. Do kostola boli v roku 1615 zakúpené dva strieborné kalichy a v roku 1640 bol v kostole inštalovaný nový drevený organ.
Začiatkom 18. storočia, počas Rákociho povstania, obec dvakrát vypálili cisárske vojská (labanci). V prvej polovici 18. storočia doľahli na obec morové epidémie, ktoré značne zdecimovali miestne obyvateľstvo. Následkom nepokojov južnej Európe prichádza v tomto období do Dolných Orešian kolonizačná vlna obyvateľov z Chorvátska.
Okrem národnouvedomovacích procesov, ktoré neobišli Dolné Orešany začiatkom 19. storočia a zapojili sa do niech niektorí významní rodáci (Anton Anián Dobšovič, Štefan Belica, Štefan Dobšovič a Michal Sokol), bola obec postihnutá ďalšími morovými ranami, pri ktorých vymrela značná časť obyvateľstva.  Za dedinou bol vymeraný osobitný cintorín s názvom Kolerický cintorín.
V roku 1876 boli vo farskom kostole postavené nové oltáre a prerobený stred gotickej monštrancie.
Na prahu 20. stroročia ani obyvateľov Dolných Orešian neobišla hospodárska kríza. mnohí vtedy odišli za prácou do Ameriky. Tí, čo zostali doma, pomáhali si prácou na hospodárstve a v horách pri spracovaní dreva. Svoje produkty chodili predávať do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala obec postupne hospodársky vzmáhať. V roku 1932 založi v dedine vinársku firmu dolnoorešanský rodák Jožo Belica.
Po prechode frontu v Druhej svetovej vojne obcou začalo nové obdobie socializmu so svojimi budovateľskými aktivitamia a novým politickým zriadením. Bolo spojené s vybudovaním JRD, postavením novej školy a založením niektorých spoločensko – kultúrnych organizácií. Bolo to tiež obdobie popierania náboženstva a boja proti viere v Boha. Toto obdobie sa skončilo v roku 1989, kedy prišlo k obnoveniu súkromného hospodárenia a slobody vyznania viery. V tejto dobe sa vystriedali v obci aj viacerí kňazi, ktorí sa snažili o pozdvihnutie veriacich.
21. stročie  na svojom začiatku prinieslo určité zmeny v spoločenskom a hospodárskom živote, ktoré boli zapríčinené vstupom Slovenska do Európskej únie a zavedením eura. Slovensko tiež zasiahla celosvetová hospodárska kríza, ktorá sa prejavila aj na živote rodín v obci. Náboženský  a spoločenský život bol tak isto ovplyvnený týmito okolnosťami, ako i príchodom novej starostky obce, nového farára a riaditeľa školy.

Farský kostol  
Nachádza sa v strede dediny a je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kostol je pôvodný, gotický zo 14. storočia a je najstaršou stavbou v dedine.
Stavba kostola je jednoloďová s presbytériom (absidou, svätyňou -tá časť kostola, kde sa nachádza oltár) s polygonálnym (viacuhlovým) uzáverom. V uzávere presbytéria a na južnej strane  lode sú gotické prútové kružbové okná. Nová klenba lode z obdobia neskorej gotiky pochádza z roku 1525. Tento typ klenby sa nazýva sieťová rebrová klenba. Je tvarovaná hruškovito. V západnom uzávere lode na sgmentovom (tj. mierne vypuklom) oblúku je murovaný chór s konkávne (dovnútra, vduto) vysunutým dreveným barokovým parapetom (zábradlím). Drevený organ je z roku 1640, opravovaný bol v roku 1852 a 2009.
V interiéri na severnej strane je odkrytý fragment neskorogotickej nástennej maľby zo začiatku 16. storočia. Zobrazuje dvanástich apoštolov sediacich v rade vedľa seba, postava Krista je zničená a prekrytá kazateľnicou.  Kazateľnica je baroková z prvej polovice 18. storočia a na rečništi je vyzdobená sochami štyroch evanjelistov. V stene presbytéria je zamurované gotické pastofórium (miesto, kde sa odkladali obradné nádoby) zo začiatku 16. storočia. Oltáre sú romantické z roku 1876.
Baroková drevená Malá kalvária je z prvej polovice 18. storočia. Je umiestnená na triumfálnom oblúku, ktorý oddeľuje loď kostola od presbytéria. Vytvárajú ju sochy Ježiša Krista na kríži, Panny Márie, sv. Márie Magdalény a Jána Evanjelistu.

Veža bola pristavená na západnej strane kostola neskôr, v rokoch 1518 – 1521. Časový postup na stavbe štvorhrannej veže kostola dokumentujú údaje viditeľné na severnej strane veže. V kamenných kvádroch sú vyrité znaky a roky podľa toho, ako stavba pokračovala. Prvý znak je vo výške asi 10 metrov od základov a je označený rokom 1518, ďalší rokom  1519 a najvyššie je uvedený rok 1520. Veža má barokizovanú fasádu a je ukončená ihlanovitou murovanou strechou. Zaujímavosťou veže je tiež ukončenie. Veža nie je ukončená jednoduchým krížom, ako to býva na katolíckych kostoloch, ale na veži je položený kráľovký symbol: vankúš so štyrmi rohovými strapcami a na ňom uhorská svätoštefanská kráľovská koruna s nakloneným krížom.
Hlavný vchod do kostola je pod vežou a tvorí ho gotický kamenný portál. V strede klemby vstupu v podveží, kde sa zbiehajú a vyúsťujú ozdobné púty, je kamenný kváder upravený ako “cimer” (erb). V ňom je vyrytý rok 1525 strapec hrozna a vinohradnícky nôž.
Vo veži kostola sú štyri zvony. Súčasné zvony sú z roku 1923 a liali chi bratia Fischerovci z Trnavy. Na najväčšom z nich je nápis: “Nebe i zem vyhlasujú chválu Pána svojého. Som pamiatkou Krest. potravného spolku”. Na ďalších zvonoch sú nápisy: “Chráň své dietky, oh Matička k tebe volajúce, z milodarou farníkov som povstal” a “S. Urban ora pro nobis”. Na najmenšom zvone, zvanom umieráčik, je napísané: !Odpočinutie večné daj im Pane”.
Na vonkajšej južnej strane kostola vedľa bočného vchodu, zo strany od presbytéria, je pristavená kaplnka Lurdskej Panny Márie. Na druhej strane vedľa vchodu je drevený kríž, postavený na pamiatku misií v obci, ktoré boli v roku 1922, 1943 a 1946.
Na vonkajšej južnej strane kostola vedľa bočného vchodu sú kamenné nádoby -sväteničky z červeného mramoru s tepaným železným krytom.
Múry kostola sú z vonkajšej strany na presbytériu a na lodi členené pultovými opornými piliermi.
Pod kostolom sa nachádza krypta.
Okolo kostola sa zachoval pôvodný renesančný opevňovací múr, ktorý je z vonka tiež členený pultovými opornými piliermi.
V roku 1961 bola opravená srecha a veža kostola, roku 1965 bol vymaľovaný interiér kostola a vymenená poškodená krytina na streche. Pri oprave vonkajších stien kostola v roku 1965 bola na severnej strane lode pod vonkajšou fasádou medzi dvoma piliermi odkrytá nástenná maľba veľkej postavy sv. Krištofa. Postavy svätých sa však pravdepodobne porušili pri predchádzajúcej prestavbe (1749 alebo 1773). Generálna oprava fasády kostola a veže bola dokončená v roku 1966. V roku 1994 sa urobila oprava hlavného i bočných oltárov.

Kaplnka Najsvätejšej Trojice
Kaplnka sa nachádza na dolnom konci dediny. Je to baroková jednopriestorová stavba z roku 1715 s obrazom Najsvätejšej Trojice. Bola postavená z vďaky za to, že obec obišiel mor, ktorý postihol okolité dediny. V kaplnke sú umiestnené sochy sv. Rócha  a sv. Rozálie – patrónov proti moru. Kaplnka je stavaná z tehál e ešte začiatkom 20. storočia mala aj drevenú zvonicu.
Kaplnka je pútnickým miestom. Pápež Pius IX. v roku 1851 udelil sedemročné odpustky tým veriacim, ktorí na sviatok Najsv. Trojice v Dolných Orešanoch činia pokánie, vyspovedaní a sv. prijímaním posilnení sa tu zbožne pomodlia za svornosť kresťanských panovníkov, za odstránenie bludov a za povýšenie sv. Matky Cirkvi.
V roku 1946 bola kaplnka obnovená a o rok neskôr bolo vybudované oplotenie. V roku 1986 bol domácimi majstrami obnovený interiér.
V polkuhu okolo kaplnky sa pod lipami nachádza 14 “božích múk” (malých samostatných jednoduchých kaplniek). V nich sa nachádzajú drevené reliéfy jednotlivých zastavení krížovej cesty (kalvárie). Kaplnky boli obnovené na jar v roku 2008.
Pri kaplnke sa nachádza kríž, ktorý je pamiatkou na cintorín rozprestierajúci sa v jej okolí, na ktorm boli pochovávaní obyvatelia v časoch morovej epidémie.
Tradície pútí sa zachovali na sviatok Najsv. Trojice a pri slúžení sv. omše pri spomienke na sv. Rócha.
Text bol prevzatý z web stránky https://sites.google.com/site/dolneoresany/historia

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry