december, 2017

Filter
2decCelý deňFatimská sobota – Nitra – Kalvária
2decCelý deňFatimská sobota - Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie
2decCelý deňFatimská sobota – Hora Zvir, Litmanová
2decCelý deňFatimská sobota – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
3decCelý deňMalá púť – Hora Zvir, Litmanová
3decCelý deňKoinonia Ján Krstiteľ – modlitby za uzdravenie – Ľutina, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
30decCelý deňPútnická svätá omša k bl. Zdenke Schelingovej - Podunajské Biskupice

TRNAVA

Patrocínium: Svätý Mikuláš
Hlavná púť: v dňoch 13. – 21. novembra
(tradičná Novéna k Trnavskej Panne Márii v Bazilike Minor)
Vedľajšie púte: na rozličné mariánske sviatky a slávnosti
Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad Trnava, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 917 01 Trnava 1
Telefón: 033/5931 081
e-mail: dekanat.trnava@abu.sk
mapa: https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=140HrXJ9hSp_tqZSU4qRuYWyqg50

Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca. Tento obraz zobrazuje Pannu Máriu s tmavou tvárou a tmavým odevom: ide o byzantský typ Márie Orodovnice. Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm.
V porovnaní s originálom sa v mnohých detailoch odlišuje: rozdielne sú črty Máriinej tváre, pohľad a najmä gesto pravej ruky, ktorá je na trnavskom obraze obrátená smerom k divákovi. Panna Mária má okolo hlavy svätožiaru, pozadie je vyplnené na seba nadväzujúcimi kosoštvorcami s ľaliovými krížmi uprostred. Do Trnavy túto kópiu rímskeho obrazu priniesol neznámy študent a pôvodne ju umiestnili vo farskom Kostole sv. Mikuláša na severnej stene ľavej bočnej lode. Po skončení prístavieb bočných kaplniek (1629 – 1636) bol mariánsky obraz uložený v Kaplnke Svätého kríža. Na jej mieste dal uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v rokoch 1739 – 1741 vystavať dnešnú Kaplnku Panny Márie. Jej výstavbu podnietilo viacero udalostí spojených s milostivým obrazom Panny Márie.
V roku 1663 Turci drancovali a pustošili Hlohovec, Nitru, Modru, Pezinok, františkánsky Kláštor sv. Kataríny a prenikli až do blízkosti Trnavy. Do samotného mesta sa však nedostali a Trnava zostala neporušená. V tomto čase sa udiala zvláštna udalosť – na obraze Panny Márie vo farskom kostole sa objavil krvavý pot. Hoci sa o tomto mimoriadnom úkaze zachovalo pomerne málo správ, ľudia tomu verili a šírili o tom správy aj počas nasledujúcich rokov.
Z čias druhej kuruckej vojny (1703 – 1711) pochádzajú ďalšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu. Spomína sa aj konkrétny dátum, a to 5. júl 1708, keď sa na obraze v ranných hodinách objavilo slzenie. To sa zopakovalo o niekoľko dní znova, dokonca dvakrát za sebou, v dňoch 10. a 11. augusta 1708. Všetky známe udalosti slzenia obrazu Panny Márie v Trnave z roku 1708 písomne zaznamenal prepošt Juraj Mártonffy a zaslal ich ostrihomskému arcibiskupovi Kristiánovi Augustovi, ktorý ustanovil 14-člennú vyšetrovaciu komisiu. Výsledky dôsledného šetrenia obrazu, zisťovania jeho pôvodu, pravosti, umiestnenia, času slzenia a potenia, vypočúvania svedkov zhrnula komisia v zápisnici z 27. novembra 1708. Na základe týchto skutočností ostrihomský arcibiskup a kardinál Kristián August rozhodol a listom z 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu milostivého obrazu Panny Márie vo farskom Kostole sv. Mikuláša v Trnave. Odvtedy sa každoročne konali spomienkové sväté omše na pamäť slzenia v dňoch 5. júla a 10. a 11. augusta.
V roku 1710 bola Trnava zasiahnutá morom. Mesto sa snažilo nájsť rôzne spôsoby, ako ho zastaviť. Dňa 21. novembra 1710 sa po prosebnej svätej omši uskutočnila procesia s milostivým mariánskym obrazom od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Tradícia hovorí, že po odspievaní piesne Teba, Bože, chválime… mor v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, úplne prestal.
Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Tretieho júna 1739 bol položený a posvätený základný kameň mariánskej kaplnky, ktorá bola 9. septembra 1741 slávnostne posvätená spolu s hlavným oltárom. Kaplnka je postavená v barokovom slohu, barokovo je riešený aj jej interiér. Steny a kupola sú vymaľované iluzívnou architektúrou s figurálnou zložkou. Hlavnou témou je Korunovanie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Táto scéna ideovo nadväzuje na oltár kaplnky, na ktorom je umiestnený dnes už viackrát zreštaurovaný milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. V tejto kaplnke sa pri príležitosti votívnych sviatkov, ale aj cez iné mariánske sviatky konali slávnostné sväté omše, modlitby, kázne, všetky s cieľom prehĺbiť úctu a oddanosť k Panne Márii.
Po prvej svetovej vojne úcta k Panne Márii Trnavskej upadala. O jej sporadické oživovanie sa zaslúžili najmä starší veriaci občania a rehoľné sestry uršulínky so svojimi študentkami. Prelom nastal v roku 1939 najmä vďaka verejnému podnecovaniu k zbožnosti saleziánskym kňazom donom Jánom Hlubíkom. Tradícia začala znovu ožívať, obnovili sa sväté omše, kázne, procesie, adorácie a postupne sa sformovala úcta k milostnému obrazu Panny Márie Trnavskej do podoby novény – deviatnika, čiže deväť dní trvajúcej pobožnosti rôznych foriem. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra.
spracovala: Zuzana Dzurňáková
Literatúra: Rusina, I.(ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Barok. Bratislava SNG, 1998.
Text bol so súhlasom Arcibiskupského úradu v Trnave prevzatý z webovej stránky http://www.abu.sk/arcidieceza/putnicke-miest/ 

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Dom Pútnika,Trnava
OZ Spojené ruky
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry