Jasná Hora v Čenstochovej (Czestochowa) je najvýznamnejším pútnickým miestom a duchovným centrom Poľska. Kláštor založili v roku 1382 paulíni, ktorí sem prišli z Uhrov na pozvanie kniežaťa Vladislava Opolčíka. V kláštornej Bazilike Nájdenia sv. Kríža a Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza zázračný obraz – ikona Panny Márie Čenstochovskej (tzv. Čierna Madona). Hoci Jasná Hora nikdy nebola žiadnym miestom mariánskeho zjavenia, ako tomu bolo v prípade takmer všetkých hlavných svätýň na svete, vďaka nádhernému obrazu, ktorý je jej srdcom, životom a hlavným magnetom sa veľmi rýchlo stala najväčšou mariánskou svätyňou v krajine, ktorá v tom čase mala veľa slávnych pútnických miest. Obraz Panny Márie Čenstochovskej je jedným z ikon patriacich do skupiny, nazývanej Hodegetria, doslova „tá, ktorá ukazuje cestu“. Tento pojem znamená, že vedúca ikona zobrazuje Máriu – Matku Božiu s Ježiškom, ktorý je Syn Boží a jej syn. Analogicky môžeme tento čenstochovský obraz považovať za podobný s byzantskou ikonou z konca 10. storočia, nachádzajúcu sa v rímskom kostola Santa Maria Maggiore, mozaikovou ikonou z 12. storočia zachovanú v srbskom kláštore Chilandar na hore Athos alebo s obrazom Matky Božej z kostola Santa Maria Nuova v Ríme. Pôvod obrazu Čiernej Madony z Čenstochovej ako aj presný dátum jeho vzniku nie je známy. Podľa legendy patrí ikona medzi 70 ikon, ktoré namaľoval evanjelista Lukáš, a je namaľovaná na doske stola, na ktorom jedávala Svätá rodina. Legenda tvrdí, že obraz mal byť namaľovaný v Jeruzaleme, v miestnosti označovanej ako horná miestnosť (spojená s Poslednou večerou). V rokoch 66 – 67, počas invázie rímskej armády pod vedením cisára Vespaziána a Títa, museli kresťania utiecť do mesta Pella (terajšie Macedónsko). Spolu s ďalšími svätými vecami v jaskyni ukryli aj túto ikonu Matky Božej Čenstochovskej. Podľa historických prameňov bola v 12. storočí privezenáz Konštantinopolu do Ruska, kde sa o 100 rokov neskôr ocitla v majetku haličškého kniežaťa Leva Danieloviča. Ten ju dal umiestniť do pravoslávneho kláštora v Belze. Tam sa ikony začiakom 14. storočia zmocnili Poliaci a v roku 1384 bola kniežaťom Vladislavom Opolčíkom dovezená do Čenstochovej. V roku 1430 bol kláštor na Jasnej Hore spustošený počas husitského povstania za účasti voloňského kniežaťa Fjodora Ostrožského a poľského šľachtica Jána Kuropatwu z Łańcuchowa. Ikona bola vtedy značne poškodená a musela byť starostlivo zreštaurovaná. Pamiatkou na túto udalosť sú šrámy na tvári Matky Božej, ktoré vznikli po seknutí šabľou. Mnohí jej prisudzujú podiel na záchrane kláštora a celého Poľska v roku 1655, keď posádka asi 260 mužov vrátane rehoľníkov ubránila ťažko opevnený kláštor proti 3,5 tisícovej švédskej armáde. Tejto bitke, hoci z vojenského hľadiska nebola príliš významná, poľská tradícia pripisuje mimoriadny význam, pretože zákerný útok na národnú svätyňu, ktorej bola predtým prisľúbená nedotknuteľnosť, poľské obyvateľstvo rozrušil. Následkom toho bolo všeobecné povstanie vedené Štefanom Czarnieckim, ktoré Švédi nedokázali zvládnuť. Po porážke Švédov bola Matka Božia Čenstochovská za účasti kráľa Jána Kazimíra v Ľvove korunovaná kráľovnou a ochrankyňou Poľska. Z tohto dôvodu je Čenstochová uznávaná ako hlavné duchovné mesto Poľska, ktoré každoročne navštívi asi 5 miliónov pútnikov, nielen z Poľska, ale i zo zahraničia, hlavne z Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Ozdobovanie a korunovanie milostivých mariánskych obrazov je dlhoročnou tradíciou. Obraz Panny Márie z Jasnej Hory bol prvý krát korunovaný pápežom v roku 1717, pričom tento akt vykonal biskup Krzysztof Szembek 8. septembra 1717 korunou, ktorú dal na tento účel zhotoviť samotný poľský kráľ. Ikona bola korunovaná i pápežom Piom X. v roku 1910 a potom pri príležitosti 1000. výročia krstu Měška I. v roku 1966. Túto korunováciu vykonal kardinál Stefan Wyszyński, veľký ctiteľ Čenstochovskej Madony.

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry