Mariazell, maličké mestečko v srdci Rakúska, ležiace v Hornom Štajersku patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam v strednej Európe. Od raného stredoveku sem prúdili pútnici nielen z Rakúska, ale aj z Čiech, Moravy, Nemecka, Švajčiarska, Uhorska, Chorvátska, Poľska a ďalších krajín, aby prosili o pomoc Matku Božiu. Mariazell bolo najznámejším pútnickým miestom bývalej habsburskej ríše a táto tradícia nezanikla ani po rozpade monarchie. Legenda hovorí, že v roku 1157 poslal opát Otker z benediktínskeho Kláštora St. Lambrechta mnícha Magnusa do blízkosti dnešného Mariazellu, ktorý bol vlastníctvom kláštora. Mních mal prebrať duchovnú starostlivosť o tunajších ľudí. So schválením opáta si mohol na dlhú cestu zobrať sochu Panny Márie vyrezanú z lipového dreva. Večer 21. decembra mu cestu takmer pred cieľom zahatal balvan. Magnus sa obrátil s prosbou o pomoc na Božiu Matku. Vtom sa skala rozštiepila a cestu uvoľnila. Keď mních dorazil do cieľa, postavil sochu na peň a postavil nad ním celu, ktorá slúžila ako kaplnka i jeho príbytok. Po „Maria in Zell – Márii v cele“, ktorá sa čoskoro stala centrom duchovného života a onedlho aj cieľom pútnikov, je pomenované aj samotné mestečko Mariazell. Pre rakúskych veriacich je Mariazell spolu s nádherným pútnickým chrámom a milostivým oltárom Panny Márie najväčšou národnou svätyňou. Mariazellskú Madonu volajú tiež Magna Mater Austriae (Veľká Matka Rakúska). Posvätná soška je dodnes umiestnená v kaplnke uprostred baziliky a počas celého roka je zaodetá do drahých vyšívaných šiat. Pri vstupe do chrámu stojí v životnej veľkosti socha moravského markgrófa Henricha, prvého prominentného pútnika, ktorý na pokyn sv. Václava putoval v 12. storočí do Mariazellu a vyliečil sa tam z lámky. Ako poďakovanie za uzdravenie dal v roku 1200 vystavať okolo cely so soškou románsku kaplnku. Práve rok 1200, ktorý je uvedený aj na reliéfe hlavného vchodu do baziliky sa považuje za rok začatia výstavby chrámu. Hneď oproti je socha uhorského a poľského kráľa Ľudovíta z Anjou, ktorý dal vystavať v Mariazelli gotický chrám a venoval mu vzácny obraz Madony. Počas storočí svojej existencie bol kostol viackrát prestavaný, najprv bol románsky, potom gotický. Dnešná podoba baziliky pochádza zo 17. storočia, kedy bolo potrebné pre narastajúci počet pútnikov chrám rozšíriť a preto opát Benedikt Pierin z Kláštora St. Lambrechta rozhodol o jeho prestavbe v barokovom štýle. Vznikla tak zvonku veľmi jednoduchá, avšak zvnútra majestátna, päťloďová stavba s vencom kaplniek. Dominantou interiéru je strieborný milostivý oltár, dielo rakúskeho umelca Emanuela Fischera von Erlach. Tu je umiestnená ani nie meter vysoká ranogotická soška Márie s Ježiškom – Magna Mater Austriae (Veľká matka Rakúska). Dielom Johanna Fischera von Erlach je hlavný oltár, inšpirovaný Berninim, zobrazujúci vzkrieseného Krista na kríži, ktorého prijíma Boh Otec do svojej slávy. Unikátom je obrovské strieborné tabernákulum (schránka na uchovávanie hostií) v tvare zemegule s priemerom dva metre. Druhým najnavštevovanejším priestorom v bazilike je pokladnica, kde sú dary od vďačných pútnikov. Najcennejším objektom je dar uhorského a poľského kráľa Ľudovíta z Anjou, ktorý podľa legendy v roku 1365 porazil nepriateľského rytiera na príhovor Panny Márie. Z vďačnosti dal vystavať v Mariazelli gotický chrám, ktorému venoval vzácny obraz Madony.V ráme obrazu sú erby krajín, ktorým Ľudovít vládol, medzi nimi aj slovenský dvojkríž. Obraz je umiestnený na bohato zdobenom oltári, ktorý venovala cisárovná Mária Terézia. V roku 1399 udelil pápež Bonifác IX. pútnickému miestu Mariazell odpustky. Na sviatok Narodenia Panny Márie, 8. septembra 2007, slávil Svätý Otec Benedikt XVI. v Mariazelli svätú omšu, pri príležitosti 850. výročia založenia tohto pútnického miesta.

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry