Rím – hlavné mesto Talianska, večné mesto, mesto miest… patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie mestá sveta. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora. Rím, podľa legendy, na siedmich pahorkoch, založili v roku 753 pred n. l. bratia Romulus a Remus, ktorých vychovala vlčica. Historické centrum mesta, spolu s najmenším európskym štátom Vatikánom, ktorý je sídlom katolíckej cirkvi a pápeža, bolo v roku 1980 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rím je rovnako ako Jeruzalem považovaný za sväté mesto, pretože sú tu pochovaní apoštoli, sv. Peter a sv. Pavol i mnoho ďalších mučeníkov. V ranom stredoveku sa putovalo predovšetkým do Svätej zeme, keď však v roku 1300 vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý Svätý rok, ktorý z hľadiska kresťanskej tradície predstavoval pre pútnikov, ktorí v danom roku navštívia Baziliku sv. Petra, dosiahnutie úplného odpustenia hriechov, začalo do večného mesta putovať omnoho viac veriacich. Po vyhlásení prvého Svätého roka boli milostivé roky vyhlasované každých 50 a neskôr každých 25 rokov. Počas svojej histórie bol Rím spravovaný resp. ovládaný najskôr etruskými kráľmi, neskôr sa stal republikou so senátom spravovaný patricijmi (bohatou menšinou), neskôr i diktátormi ako Gaius Iulius Caesar a Octavianus Augustus. Počas ich vlády si rímska ríša podmanila celý Blízky Východ i krajiny Severnej Afriky vrátane Španielska a v čase rozmachu sa rozprestierala od Červeného mora až po Škótsko. Koncom 3. storočia sa však rozdelila na východnú a západnú a k jej zjednoteniu došlo až za vlády cisára Konštantína. Ten v roku 313 tzv. Milánskym ediktom prvýkrát povolil kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. Kresťansko sa rýchlo šírilo a Rím sa stal jeho centrom. Po páde Západorímskej ríše ovládanej od 5. storočia pustošiacimi kmeňmi Vizigótov a Vandalov, zostalo mesto sídlom pápežov. V roku 609 bol v meste vysvätený prvý kresťanský kostol – Pantheón. V roku 778 dobyl Karol Veľký severnú Itáliu a v roku 800 bol v Bazilike svätého Petra korunovaný za cisára. V roku 864 schválil pápež Hadrián II., po misii Konštantína a Metoda, používanie slovanskej liturgie na Veľkej Morave. Po korunovácii východofranského kráľa Ota I. bola obnovená Rímsko-nemecká ríša (Svätá rímska ríša) a v roku 1200 sa Rím stáva nezávislou cirkevnou obcou. V 15. až 17. storočí prešiel Rím renesančnou pretavbou, ktorú začal pápež Mikuláš V. Do tejto etapy prišla reformácia (1517) a plienenie Ríma žoldniermi nemeckého cisára Karola V. (1527), tridsaťročná vojna (1618 – 1648) i Francúzska revolúcia, keď cisár Napoleon Bonaparte obsadil Rím (1797 -1814) – toto všetko oslabilo vplyv pápežov a zanechalo mnoho spustošenia. V 19. storočí bolo Taliansko zjednotené a Rím sa v roku 1871 stal jeho hlavným mestom. V roku 1929 vznikol cirkevný nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou. V historickom meste miest sa i napriek mnohým nepokojom zachovalo množstvo pamiatok, ktoré sú pre pútnika dôvodom návštevy svätého mesta. Neodmysliteľne medzi ne patria kresťanské chrámy, predovšetkým baziliky so svätými bránami – Bazilika sv. Petra, ktorá bola až do roku 1990 najväčším chrámom na Zemi s Michelangelovou pietou, Lateránska bazilika, Bazilika Panny Márie Snežnej – Santa Maria Maggiore, Bazilika sv. Pavla za hradbami s vyobrazeniami všetkých pápežov či Bazilika sv. Kríža v Jeruzaleme, Sväté schody, katakomby, Vatikánske múzeá so Sixtínskou kaplnkou, Pantheón a mnoho ďalších chrámov a stavieb. Pohnuté dejiny Ríma pripomínajú i historické pamiatky Forum Romanum, Anjelský hrad, Španielske schody, či najkrajšia z fontán – Fontána di Trevi, ale i námestia ako Námestie Navona, Námestie di Nuovo či dominanta mesta Koloseum.

 

Tlačová kancelária
Konferencie biskupov
Slovenska
Výveska.sk Informácie o bohoslužbách,
kostoloch a farnostiach
Liturgia hodín Slovenský betlehem
Rajecká Lesná
Pamiatky na Slovensku Zaex, distribúcia
kresťanskej literatúry